Obloha ( apríl - máj)  (Pavol Rapavý,  Hvezdáreň R.Sobota

 Obloha

Všetky časové údaje sú v SEČ.

 Jarné mesiace pozorovaniam prajú, nakoľko nočné teploty sú už príjemnejšie a aj noci ešte pomerne dlhé. Merkúr sa bude skrývať v blízkosti Slnka, no Venuša bude skvelou ozdobou večernej oblohy. Prejde „zlatou bránou ekliptiky“ a uvidíme ju v blízkosti Plejád. Červenkastý Mars je na tom stále lepšie, nakoľko sa blíži do svojej veľkej júlovej opozície. Jupiter v opozícii bude nad obzorom počas celej noci a zlepšuje sa aj viditeľnosť „pána prsteňov“ Saturna. Niekoľko asteroidov nájdeme na zaujímavom hviezdnom pozadí a po dlhšej dobe uvidíme aj viac meteorov.

 

  nočná obloha interaktívne  http://www.heavens-above.com/skychart.aspx?lat=0&lng=0&loc=Unspecified&alt=0&tz=UCT

 planéty, tabuľky východov a západov ( Pavol Rapavý)  Všetky časové údaje su v SEČ

Merkúr

je 1. 4. v dolnej konjunkcii a teda nepozorovateľný, jeho uhlová vzdialenosť od Slnka je len 2,8° a o štyri dni neskôr je k nám najbližšie (0,5877 AU). Po konjunkcii sa presunie na rannú oblohu, no geometrické podmienky nie sú najvhodnejšie. V polovici mesiaca, keď je stacionárny, vychádza na začiatku občianskeho súmraku, no má len 1,6 mag. V najväčšej západnej elongácii (27,0°) bude 29. 4., to aj tu vychádza len 40 min pred Slnkom ako objekt 0,4 mag. Jeho jasnosť mierne stúpa, no podmienky sa nezlepšujú, po prvej májovej dekáde sa jeho ranná viditeľnosť ešte kráti a na konci tohto obdobia vychádza už len polovici občianskeho súmraku.

 

 

Merkúr
  východ západ
1. 4.  5:05 18:16
6. 4.  4:44 17:32
11. 4.  4:27 16:55
16. 4.  4:13 16:29
21. 4.  4:02 16:15
26. 4.  3:52 16:11
1. 5.  3:44 16:16
6. 5.  3:36 16:28
11. 5.  3:29 16:46
16. 5.  3:24 17:11
21. 5.  3:21 17:40
26. 5.  3:21 18:15
31. 5.  3:25 18:55
Venuša

(–3,9 mag) bude žiarivou ozdobou večernej oblohy. Zapadne až koncom astronomického súmraku takmer 2 hodiny po Slnku a jej viditeľnosť sa ešte zlepšuje. Na prelome mesiacov zapadne až počas astronomickej noci a bude na oblohe neprehliadnuteľným objektom. 25. 4. sa presunie 3,5° pod Plejádami a o niekoľko dní neskoršie prejde „zlatou bránou ekliptiky“.  Podobne ako stretnutie s Plejádami, možno bude astrofotografov inšpirovať aj priblíženie Venuše k otvorenej hviezdokope M 35 v Blížencoch 21. 5. Zdanlivý uhlový priemer Venuše sa zväčší z 11 na 13´´ a jej fáza poklesne z 0,94 na 0,81.

Konjunkcie s tenkým kosáčikom Mesiaca si nezabudnime pozrieť 17. 4. a 17. 5. Obe telesá bude deliť 6°, no aj tak tento pohľad poteší.

 

Venuša
  východ západ
1. 4.  6:03 19:57
6. 4.  5:55 20:12
11. 4.  5:49 20:27
16. 4.  5:43 20:42
21. 4.  5:38 20:57
26. 4.  5:35 21:11
1. 5.  5:33 21:25
6. 5.  5:32 21:37
11. 5.  5:34 21:49
16. 5.  5:37 21:58
21. 5.  5:42 22:06
26. 5.  5:50 22:11
31. 5.  5:58 22:15
Mars

(0,3 až -1,2 mag) je v Strelcovi a 21. 5 sa presunie do Kozorožca. Jeho viditeľnosť sa zlepšuje, vychádza 1,5 hod po polnoci a koncom mája je nad obzorom viac ako polovicu noci. Medzi hviezdami zaujme svojim oranžovočerveným sfarbením a na kvalitnej nočnej oblohe krásne vynikne na pozadí Mliečnej cesty.

Keďže sa k nám priblíži z 1,1083 na 0,6189 AU, jeho jasnosť príjemne rastie a zdanlivý uhlový priemer sa zväčší z 8,4 na 15,1´´. Za dobrých pozorovacích podmienok tak už bude možné pozorovať albedové útvary na jeho povrchu ako aj južnú polárnu čiapočku. 22. 5. na Marse nastáva jesenná rovnodennosť a keďže sa uhlovo od Slnka vzďaľuje, mení sa aj jeho fáza z 0,88 na 0,91.Svoju púť medzi hviezdami začne pri guľovej hviezdokope M 22 (5,2 mag) a pred polovicou mája bude pod ďalšou, no slabšou M 76 (8,6 mag).

2. 4. je v peknej konjunkcii so Saturnom kde zaujme ich farebný kontrast, 7. 4. a 6. 5. sa k nemu priblíži aj Mesiac. Zvlášť pekné bude aprílové zoskupenie, nakoľko im bude ešte asistovať aj Saturn, ktorý už v máji bude o niečo západnejšie. Len pre zaujímavosť uvádzame, že konjunkcia s Plutom nastane 26. 4. a táto trpasličia planéta bude 1,4° severnejšie.

Mars
  východ západ
1. 4.  1:31 9:44
6. 4.  1:23 9:37
11. 4.  1:14 9:30
16. 4.  1:05 9:22
21. 4.  0:55 9:14
26. 4.  0:45 9:06
1. 5.  0:35 8:58
6. 5.  0:23 8:49
11. 5.  0:12 8:40
16. 5.  0:00 8:30
21. 5.  23:46 8:19
26. 5.  23:33 8:08
31. 5.  23:19 7:56
Jupiter

(–2,4 až –2,5 mag) vo Váhach bude ozdobou nočnej oblohy, vychádza už pred 22. hodinou. 9. 5. je v opozícii a teda nad obzorom počas celej noci. Deň po opozícii je k nám najbližšie (4,3998 AU) a jeho zdanlivý rovníkový uhlový priemer dosiahne 44,8´´. V ďalekohľade ho uvidíme ako mierne sploštený kotúčik s výraznými tmavými rovníkovými pásmi v jeho búrlivej atmosfére. Za dobrých podmienok bude viditeľná aj Veľká červená škvrna, ktorá však mierne slabne. Už triédrom sú viditeľné jeho štyri najjasnejšie mesiace: Io, Ganymedes, Europa a Callisto.

Konjunkcie s Mesiacom v blízkosti splnu budú len vo vzdialenosti 3°, no vzhľadom na jasnosť Jupitera zaujmú.

Jupiter
  východ západ
1. 4.  21:38 7:06
6. 4.  21:16 6:45
11. 4.  20:54 6:24
16. 4.  20:32 6:03
21. 4.  20:09 5:42
26. 4.  19:47 5:21
1. 5.  19:24 5:00
6. 5.  19:00 4:38
11. 5.  18:37 4:17
16. 5.  18:14 3:56
21. 5.  17:51 3:35
26. 5.  17:29 3:13
31. 5.  17:06 2:52
Saturn

(0,5 až 0,2 mag) v Strelcovi vychádza 1,5 hod po polnoci, jeho viditeľnosť sa však zlepšuje, koncom mája vychádza už začiatkom astronomického súmraku, nakoľko sa blíži do opozície koncom júna. Na oblohe ho nájdeme na začiatku tohto obdobia severne od Marsu, neskôr sa ich vzdialenosť zväčšuje. Zaujme pokojným žltkastým svitom, jeho vlastný pohyb medzi hviezdami sa spomaľuje, 18. 4. je v zastávke a začne sa pohybovať západne. V ďalekohľade si vychutnáme jeho nádherné prstence, ktoré vidíme z ich severnej strany a sú široko roztvorené. Za dobrých pozorovacích podmienok si pozrime aj tmavé Cassiniho delenie. Už v malom ďalekohľade v blízkosti Saturna uvidíme jeho najväčší mesiac Titan (8,7 – 8,5 mag) a do 11 mag aj Dione, Thetys a Rhea.

V peknej konjunkcii (1,3°) s Marsom bude 2. 4. a jeho priblíženia sa k Mesiacu nastanú 7. 4. a 4. 5. Na ešte tesnejšiu konjunkciu si počkajme až do 1. 6.

 

 

Saturn
  východ západ
1. 4.  1:27 9:54
6. 4.  1:08 9:35
11. 4.  0:48 9:16
16. 4.  0:28 8:56
21. 4.  0:09 8:37
26. 4.  23:45 8:17
1. 5.  23:25 7:57
6. 5.  23:05 7:37
11. 5.  22:45 7:16
16. 5.  22:24 6:56
21. 5.  22:04 6:35
26. 5.  21:43 6:14
31. 5.  21:22 5:53
Urán

(5,9 mag) je v Rybách a od 27. 4. v Baranovi. Večer je len nízko nad západným obzorom asi 3,5° západne od Venuše. Začiatkom apríla zapadá síce ešte počas astronomického súmraku, no jeho večerná viditeľnosť sa rýchle zhoršuje. 18. 4. je v konjunkcii so Slnkom a potom sa presunie na rannú oblohu. V polovici mája vychádza hodinu pred Slnkom, no koncom mesiaca už pred začiatkom súmraku nautického, od Slnka bude uhlovo vzdialený 39°. V ďalekohľade ho uvidíme ako malinký kotúčik s priemerom 3,4´´.

 

Urán
  východ západ
1. 4.  5:55 19:33
6. 4.  5:36 19:15
11. 4.  5:17 18:56
16. 4.  4:58 18:38
21. 4.  4:39 18:20
26. 4.  4:19 18:02
1. 5.  4:01 17:44
6. 5.  3:42 17:26
11. 5.  3:23 17:08
16. 5.  3:03 16:49
21. 5.  2:44 16:31
26. 5.  2:25 16:13
31. 5.  2:06 15:55
Neptún
(8,0 - 7,9mag) vo Vodnárovi má mierne zlepšujúce sa podmienky pozorovateľnosti. Na prelome mesiacov vychádza 2,5 hod po polnoci a koncom mája je už nad obzorom takmer celú druhú polovicu noci. V ďalekohľade ho uvidíme ako malinký, pokojne svietiaci kotúčik s priemerom 2,2´´. Konjunkcie s Mesiacom nastávajú len vo vzdialenosti 2,5° a to počas dňa alebo pod obzorom.

 


Neptún
  východ západ
1. 4.  4:35 15:39
6. 4.  4:16 15:21
11. 4.  3:57 15:02
16. 4.  3:38 14:43
21. 4.  3:18 14:24
26. 4.  2:59 14:05
1. 5.  2:39 13:46
6. 5.  2:20 13:27
11. 5.  2:00 13:08
16. 5.  1:41 12:49
21. 5.  1:22 12:29
26. 5.  1:02 12:10
31. 5.  0:42 11:51


ďalšie interaktívne stránky oblohy

Vaša obloha http://www.fourmilab.ch/yoursky/

interaktívna mapa oblohy  http://www.google.com/intl/cs/sky/



Animácie nočných svietiacich mrakov z 13.7. Nočné svietiace mraky sa objavujú blízko obdobia letných slnovratov, v zemepis. šírkach od 50-65. Na rozdiel od normálnych mrakov, ktoré sa vyskytujú v troposfére, tieto sú omnoho vyššie až 80-85km v mezosfére  a sú tvorené drobnými ľadovými časticami. Pozorovať sa dajú, keď je slnko  6-16 stupňov pod obzorom (okolo miestnej polnoci) a to od severozápadu až po severovýchod ale len v tomto období, pretože práve vtedy je v týchto oblastiach mezopauzy najnižšia teplota -130 st., čo je podmienka ich vzniku. Čiastočky ľadu tu vznikajú  vďaka  prenosu malého množstva vodnej pary z nižšej časti atmosféry a zároveň aj vzniku molekúl vody priamo v mezosfére - asi štiepením metánu slnečným žiarením. Presnejšie vysvetlenie zatiaľ neexistuje. V poslednom období sú častejšie  vďaka zmene klímy a aj nízkej slnečnej aktivite. Z polárnych oblastí hoci sú aj tam, nie sú viditeľné, pretože v tomto období je tam príliš veľa svetla..podrobnejšie v http://ukazy.astro.cz/nlc.php


Opozície Marsu - vzdialenosti sú v mil. km

13. 6.2001 28. 8.2003 7.11.2005 24.12.2007  29. 1.2010 3. 3.2012 8. 4.2014  22. 5.2016 27. 7.2018 14.10.2020  8.12.2022 16.1.2025  19. 2.2027
 68,1 55,5 70,3 88,6  99,2 100,7 92,8  76,2 57,5 62,7 82,2 96,3 101,4

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Predpokladom toho, aby ste vôbec niečo videli na oblohe je tmavá obloha, aj po skončení roku IYA je úsilie astronómov zamerané proti svetelnému znečisteniu, na Slovensku funguje stránka k  SVETELNÉMU ZNEČISTENIU. 3.12. 2010 bol vyhlásený Park tmavej oblohy v Poloninách.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

home späť na hlavnú stánku