Obloha (jún - júl)  (Pavol Rapavý,  Hvezdáreň R.Sobota

 Obloha

Pred nami sú síce najkratšie noci v roku, no obloha si pripravila dostatok zaujímavých úkazov a tak je pred nami skutočne krásne obdobie. Z planét, ak sa posnažíme, uvidíme všetky, Saturn je dokonca v opozícii. V každom prípade však zaujme Mars, ktorý bude vo svojej veľkej opozícii a v tento deň nastane aj úplné zatmenie Mesiaca, najdlhšie v tomto storočí. Ak si k tomu ešte pripočítame jasnú Vestu, kométy viditeľné v binokulári a skutočnosť, že začína obdobie vyššej aktivity meteorov môžeme sa tešiť na plodné dva mesiace pod hviezdnatou oblohou.

1. 6. o 11:08 nastane letný slnovrat, začiatok astronomického leta. Slnko vstupuje do znamenia Raka, no je v súhvezdí Blížencov. Poludňajšia výška Slnka dosiahne 65° a je počas roka najvyššia, noc je najkratšia.

 6. 7. Zem v odslní, vzdialenosť od Slnka je 152 mil. km a jeho zdanlivý uhlový priemer je počas roka najmenší, len 31,5´.

 13. 7. nastane čiastočné zatmenie Slnka, ktoré od nás však pozorovateľné nebude. Veľkosť zatmenia bude 0,34 (v jednotkách slnečného priemeru) a z pevniny viditeľné len z najjužnejšej časti Austrálie, Tasmánie a severnej časti Antarktídy.

 27. 7. nás čaká úplné zatmenie Mesiaca, ktoré uvidíme takmer v celom priebehu. Jedná sa o najdlhšie zatmenie v tomto storočí. Viac o zatmení Zatmenie Mesiaca 27. 7. 1918 , tip na pozorovanie

  nočná obloha interaktívne  http://www.heavens-above.com/skychart.aspx?lat=0&lng=0&loc=Unspecified&alt=0&tz=UCT

 planéty, tabuľky východov a západov ( Pavol Rapavý)  Všetky časové údaje su v SEČ

Merkúr

bude v podpriemerných pozorovacích podmienkach, podobne ako v predošlých dvoch mesiacoch. Začiatkom júna je v hornej konjunkcii a od severného okraja slnečného disku bude len 0,5°.

Po nej sa presunie na večernú oblohu, no geometrické podmienky nie sú najvhodnejšie. V polovici júna je na konci občianskeho súmraku len tesne nad obzorom ako objekt -1,1 mag a na prelome mesiacov -0,1 mag. Uhlovo sa od Slnka vzďaľuje, v najväčšej východnej elongácii (26°) bude 12. 7. no aj vtedy zapadne len počas nautického súmraku ako objekt 0,4 mag. Po elongácii sa postupne uhlovo k Slnku približuje, jeho ekliptikálna šírka klesá a koncom mesiaca zapadne súčasne so Slnkom aj keď je od neho 14° východne.

Júnová konjunkcia s Mesiacom pozorovateľná nebude a len o niečo lepšie to bude 14. 7., Merkúr bude 3° vľavo od tenkého kosáčika Mesiaca a tak pohľad triédrom snáď poteší.

Merkúr
  východ západ
1.6. 3:26 19:03
6.6. 3:38 19:45
11.6. 3:56 20:20
16.6. 4:21 20:47
21.6. 4:48 21:04
26.6. 5:16 21:11
1.7. 5:40 21:10
6.7. 6:00 21:04
11.7. 6:15 20:52
16.7. 6:23 20:36
21.7. 6:22 20:15
26.7. 6:12 19:51
31.7. 5:50 19:24
Venuša

(–3,9 až -4,3 mag) je na večernej oblohe a zaujme svojou jasnosťou. Zapadne až počas astronomického súmraku takmer 3 hodiny po Slnku, na konci júla o hodinu skôr. Uhlovo sa od Slnka mierne vzďaľuje, geometrické podmienky sa však zhoršujú, sklon ekliptiky k obzoru sa zmenšuje. Keďže sa k nám približuje, jej jasnosť rastie, zdanlivý uhlový priemer sa zväčši z 13 na 20´´ a fáza poklesne z 0,8 na 0,6. V ďalekohľade si teda pri kľudnom ovzduší užijeme zmenu jej vzhľadu.

Konjunkcie s Mesiacom nastanú 16. 6. a 16. 7. Pri tej júnovej sa nám možno triédrom podarí nad obzorom nájsť aj Merkúr. V júli nastane konjunkcia pod obzorom a tak zoskupenie zaujme už v predošlý večer. Pod kosáčikom Mesiaca si všimnime aj Regulus.

Venuša
  východ západ
1.6. 6:00 22:15
6.6. 6:11 22:17
11.6. 6:22 22:16
16.6. 6:34 22:13
21.6. 6:47 22:09
26.6. 7:00 22:03
1.7. 7:13 21:56
6.7. 7:26 21:48
11.7. 7:39 21:39
16.7. 7:50 21:28
21.7. 8:02 21:18
26.7. 8:12 21:06
31.7. 8:23 20:54
Mars

(-1,2 až -2,8 mag) v Kozorožcovi vychádza po 22. hodine a jeho viditeľnosť sa zlepšuje, nakoľko 27. 7. je v opozícii. Od začiatku júna do konca júla, keď k nám bude najbližšie, sa k nám priblíži z 0,6123 na 0,3850 AU. Jeho uhlový priemer sa zväčší z 15,3 až na 24,3´´ a tak aj neveľkým ďalekohľadom na ňom bude možné pozorovať jeho albedové útvary a južnú polárnu čiapočku.

Medzi hviezdami urobí elegantnú slučku, 28. 6. je v zastávke a začne sa pohybovať spätne (západne). 27. 7. bude Mars v opozícii a keďže je na svojej dráhe súčasne v blízkosti perihélia (16. 9.) hovoríme o „veľkej opozícii“. Najbližšie k Zemi, len 57,6 miliónov km bude 31. 7. a od roku 2003, keď bol Mars od nás 55,7 mil. km je to najmenšia vzdialenosť ktorá nás bude deliť od tejto červenej planéty. Bližšie sa k Marsu priblížime až 11. 9. 2035. V deň opozície nastane aj úplné zatmenie Mesiaca, a tak na oblohe uvidíme obe telesá súčasne len vo vzdialenosti 6º. Každý sa tak bude môcť presvedčiť, že Mars nie je veľký ako Mesiac ako tvrdia falošné maily, ktoré sú rozosielané už od roku 2003. Viac o opozícii Marsu je v peknom článku P. Zimnikovala v najnovšom čísle Kozmosu. Konjunkcia Marsu s Mesiacom pred poslednou štvrťou nastane 3. 6. popoludní a tak obe telesá uvidíme až pred polnocou, no už vo vzdialenosti vyše 6º. Vhodnejšie je ich vzájomné priblíženie 1. a 27. 7.

Mars
  východ západ
1.6. 23:16 7:53
6.6. 23:02 7:39
11.6. 22:47 7:24
16.6. 22:32 7:07
21.6. 22:16 6:48
26.6. 21:59 6:28
1.7. 21:42 6:06
6.7. 21:23 5:43
11.7. 21:04 5:17
16.7. 20:43 4:50
21.7. 20:22 4:22
26.7. 20:01 3:54
31.7. 19:38 3:26
Jupiter

(–2,5 až –2,1 mag) je vo Váhach a po májovej opozícii sa jeho viditeľnosť skracuje a jasnosť mierne klesá. Začiatkom júna zapadne až nadránom, 3 hodiny po polnoci, koncom nautického súmraku, no koncom júla už hodinu pred polnocou. Vzhľadom na svoju jasnosť však bude peknou nočnej oblohy. Už triédrom uvidíme jeho štyri najväčšie mesiace a v ďalekohľade zaujme mierne sploštený kotúčik s výraznými tmavšími rovníkovými pásmi a pri troške pozornosti zbadáme aj Veľkú červenú škvrnu.

Jeho vlastný pohyb medzi hviezdami sa spomaľuje, 11. 7. je v zastávke a začne sa pohybovať v priamom smere. Zmenu jeho polohy si všimneme porovnaním s α Lib (2,7 mag), od ktorej bude vo vzdialenosti 1 - 2°.

Konjunkcie s Mesiacom nastanú len  vo vzdialenosti 3° 23. 6. a 21. 7., no vzhľadom na jasnosť Jupitera zaujmú. O niečo vhodnejšia je tá júnová.

Jupiter
  východ západ
1.6. 17:01 2:48
6.6. 16:39 2:26
11.6. 16:17 2:06
16.6. 15:56 1:45
21.6. 15:35 1:25
26.6. 15:13 1:04
1.7. 14:53 0:44
6.7. 14:32 0:24
11.7. 14:13 0:04
16.7. 13:54 23:41
21.7. 13:35 23:21
26.7. 13:16 23:02
31.7. 12:58 22:42
Saturn
(0,1 až 0,2 mag) v Strelcovi je 27. 6. v opozícii a teda nad obzorom počas celej noci. Kulminuje vo výške necelých 20° na pozadí najhustejších častí Mliečnej cesty. Zaujme pokojným žltkastým svitom, v ďalekohľade ho uvidíme s jeho mohutnými prstencami. Pozorujeme ich zo severnej strany, mierne sa roztvárajú, koncom júla budú mať šírku 18,1´´ a rovníkový priemer 41´´. V deň opozície je k nám najbližšie (9,0488 AU). Za dobrých pozorovacích podmienok uvidíme aj tmavé Cassiniho delenie prstencov, v blízkosti Saturna aj jeho najväčší mesiac Titan (8,5 mag) a do 11 mag ešte aj Dione, Thetys, Rheu a Japetus.

 

Konjunkcie s Mesiacom vo veľkej fáze nastanú 1. 6., 28. 6. a 25. 7. Najtesnejšia bude tá prvá, Saturn nájdeme len 0,5° od južného okraja Mesiaca krátko po splne

 

 

Saturn
  východ západ
1.6. 21:18 5:49
6.6. 20:57 5:28
11.6. 20:36 5:06
16.6. 20:15 4:45
21.6. 19:54 4:23
26.6. 19:33 4:02
1.7. 19:12 3:41
6.7. 18:51 3:20
11.7. 18:29 2:58
16.7. 18:09 2:37
21.7. 17:48 2:16
26.7. 17:27 1:55
31.7. 17:06 1:34
Urán

(5,9 – 5,8 mag) je v juhozápadnej časti Barana v oblasti pomerne chudobnej na jasnejšie hviezdy. Vychádza dve hodiny po polnoci koncom astronomického súmraku, no jeho možnosti pozorovania sa zlepšujú, koncom júla je už nad obzorom dve hodiny pred polnocou. Môžeme sa ho pokúsiť nájsť aj bez ďalekohľadu, no bezpečne ho zidentifikujeme až triédrom. V ďalekohľade ho uvidíme ako malý, pokojne svietiaci kotúčik s priemerom 3,5´´.

Konjunkcie s Mesiacom 10. 6. a 7. 7. sú nevýrazné len vo vzdialenosti vyše 5°.

 

 

Urán
  východ západ
1.6. 2:02 15:51
6.6. 1:43 15:33
11.6. 1:24 15:14
16.6. 1:05 14:55
21.6. 0:45 14:37
26.6. 0:26 14:18
1.7. 0:07 13:59
6.7. 23:44 13:41
11.7. 23:24 13:22
16.7. 23:05 13:02
21.7. 22:45 12:43
26.7. 22:25 12:23
31.7. 22:06 12:04
Neptún

((7,9 - 7,8 mag) je vo Vodnárovi, vychádza hodinu po polnoci, koncom júla však už večer na konci nautického súmraku. Na jeho pozorovanie už potrebujeme triéder alebo malý ďalekohľad. Nájdeme ho stupeň západne od φ Aqr (4,2 mag). 19. 6. je v zastávke a začne sa pohybovať spätne. Vo výkonnejšom prístroji ho uvidíme ako malinký kotúčik s priemerom len 2,3´´.

Konjunkcie s Mesiacom 6. 6., 4. 7., 31. 7. budú vo vzdialenosti vyše 3°..

 


Neptún
  východ západ
1.6. 0:38 11:47
6.6. 0:19 11:28
11.6. 23:56 11:08
16.6. 23:36 10:48
21.6. 23:16 10:29
26.6. 22:57 10:09
1.7. 22:37 9:50
6.7. 22:17 9:30
11.7. 21:57 9:10
16.7. 21:38 8:49
21.7. 21:18 8:29
26.7. 20:58 8:09
31.7. 20:38 7:49


ďalšie interaktívne stránky oblohy

Vaša obloha http://www.fourmilab.ch/yoursky/

interaktívna mapa oblohy  http://www.google.com/intl/cs/sky/



Animácie nočných svietiacich mrakov z 13.7. Nočné svietiace mraky sa objavujú blízko obdobia letných slnovratov, v zemepis. šírkach od 50-65. Na rozdiel od normálnych mrakov, ktoré sa vyskytujú v troposfére, tieto sú omnoho vyššie až 80-85km v mezosfére  a sú tvorené drobnými ľadovými časticami. Pozorovať sa dajú, keď je slnko  6-16 stupňov pod obzorom (okolo miestnej polnoci) a to od severozápadu až po severovýchod ale len v tomto období, pretože práve vtedy je v týchto oblastiach mezopauzy najnižšia teplota -130 st., čo je podmienka ich vzniku. Čiastočky ľadu tu vznikajú  vďaka  prenosu malého množstva vodnej pary z nižšej časti atmosféry a zároveň aj vzniku molekúl vody priamo v mezosfére - asi štiepením metánu slnečným žiarením. Presnejšie vysvetlenie zatiaľ neexistuje. V poslednom období sú častejšie  vďaka zmene klímy a aj nízkej slnečnej aktivite. Z polárnych oblastí hoci sú aj tam, nie sú viditeľné, pretože v tomto období je tam príliš veľa svetla..podrobnejšie v http://ukazy.astro.cz/nlc.php


Opozície Marsu - vzdialenosti sú v mil. km

13. 6.2001 28. 8.2003 7.11.2005 24.12.2007  29. 1.2010 3. 3.2012 8. 4.2014  22. 5.2016 27. 7.2018 14.10.2020  8.12.2022 16.1.2025  19. 2.2027
 68,1 55,5 70,3 88,6  99,2 100,7 92,8  76,2 57,5 62,7 82,2 96,3 101,4

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Predpokladom toho, aby ste vôbec niečo videli na oblohe je tmavá obloha, aj po skončení roku IYA je úsilie astronómov zamerané proti svetelnému znečisteniu, na Slovensku funguje stránka k  SVETELNÉMU ZNEČISTENIU. 3.12. 2010 bol vyhlásený Park tmavej oblohy v Poloninách.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

home späť na hlavnú stánku