Obloha ( október - november) (Pavol Rapavý,  Hvezdáreň R.Sobota

 

 Všetky časové údaje sú v SEČ.

 

Noci sú počas jesene už dostatočne dlhé a teploty ešte príjemné. V poslednú októbrovú nedeľu sa zmení v občianskom živote používanie letného času na normálny stredoeurópsky čas. Venuša bude ozdobou rannej oblohy, no Jupiter a Saturn nájdeme len na súmrakovej oblohe. Príjemným prekvapením je nová kométa C/2017 O1, ktorá sa dostane až do dosahu triédrov a dobré podmienky čakajú aj meteorárov.

 

 

  nočná obloha interaktívne  http://www.heavens-above.com/skychart.aspx?lat=0&lng=0&loc=Unspecified&alt=0&tz=UCT

 planéty, tabuľky východov a západov ( Pavol Rapavý)  Všetky časové údaje su v SEČ

Merkúr

na začiatku októbra vychádza začiatkom občianskeho súmraku, má -1,4 mag, je však prakticky nepozorovateľný, jeho uhlová vzdialenosť od Slnka je len 6°. V ďalších dňoch sa podmienky rýchlo zhoršujú a 8. 10. je v hornej konjunkcii. Po nej sa presunie na večernú oblohu, no geometrické podmienky nie sú najvhodnejšie, sklon ekliptiky k obzoru je malý. Podmienky sa zlepšujú len pozvoľna, na konci prvej novembrovej dekády zapadne začiatkom nautického súmraku ako objekt -0,3 mag. Najväčšiu východnú elongáciu (22°) dosiahne 24. 11. a zapadne v polovici nautického súmraku s jasnosťou -0,3 mag. Rovnaké podmienky si udrží až do konca novembra, ale zoslabne na 0 mag.

Pomerne tesná konjunkcia s Jupiterom 18. 10. bude na veľmi svetle oblohe, no môžeme sa pokúsiť nájsť obe planéty triédrom. Podobne na tom bude aj situácia o dva dni neskôr, keď sa k nim pridruží aj tenký kosáčik Mesiaca. O niečo lepšie podmienky budú 20. 11., Merkúr bude 6° pod Mesiacom a vľavo uvidíme aj Saturn.

Merkúr
  východ západ
1. 10.  5:03 17:16
6. 10.  5:34 17:12
11. 10.  6:02 17:06
16. 10.  6:30 17:00
21. 10.  6:57 16:55
26. 10.  7:23 16:50
31. 10.  7:47 16:47
5. 11.  8:10 16:45
10. 11.  8:31 16:45
15. 11.  8:49 16:47
20. 11.  9:02 16:50
25. 11.  9:07 16:53
30. 11.  9:00 16:52
Venuša

(–3,9 mag) bude ozdobou rannej oblohy, aj keď sa jej viditeľnosť postupne kráti a na konci novembra vychádza len na konci nautického súmraku. 9. 10. sa presunie z Leva do Panny a v ďalekohľade ju uvidíme vo zväčšujúcej sa fáze.

5. 10. bude v tesnej konjunkcii s Marsom, ráno ich bude deliť na oblohe deliť len 21´. Mesiac sa k Venuši priblíži 18. 10. a spoločnosť im bude robiť aj slabší červenkastý Mars. Určite si však nenechajte ujsť vzájomné stretnutie Venuše s Jupiterom 13. 11., obe planéty budú od seba 0,3° a 17. 11. sa k nim pridruží aj Mesiac a tak na oblohe vytvoria krásne fotogenické zoskupenie.

 

Venuša
  východ západ
1. 10.  3:23 16:38
6. 10.  3:37 16:31
11. 10.  3:51 16:23
16. 10.  4:05 16:16
21. 10.  4:19 16:08
26. 10.  4:33 16:00
31. 10.  4:48 15:53
5. 11.  5:02 15:46
10. 11.  5:17 15:39
15. 11.  5:32 15:33
20. 11.  5:47 15:28
25. 11.  6:02 15:24
30. 11.  6:16 15:21
Mars

(1,8 mag) sa presunie 12. 10. z Leva do Panny a teda ho nájdeme na rannej oblohe ako načervenalý, pokojne svietiaci objekt. Podmienky jeho pozorovateľnosti sa zlepšujú, uhlovo sa od Slnka vzďaľuje. Nakoľko sa k nám priblíži z 2,5534 na 2,2152 AU, jeho jasnosť mierne vzrastie na 1,7 mag. Uhlový rozmer (3,6 – 4,2´´) je však na pozorovanie jeho albedových útvarov malý. 20. 11, nastáva na Marse letný slnovrat.

5. 10. je v tesnej konjunkcii s Venušou a 17. 10. sa k nemu priblíži kosáčik Mesiaca a tak spolu s Venušou nižšie k obzoru budú peknou ozdobou rannej oblohy

 

 

 

Mars
  východ západ
1. 10.  3:39 16:42
6. 10.  3:36 16:29
11. 10.  3:34 16:15
16. 10.  3:32 16:01
21. 10.  3:29 15:48
26. 10.  3:27 15:34
31. 10.  3:24 15:20
5. 11.  3:22 15:06
10. 11.  3:19 14:53
15. 11.  3:17 14:39
20. 11.  3:14 14:25
25. 11.  3:12 14:12
30. 11.  3:09 13:59
Jupiter

(–1,7 mag) je na večernej svetlej oblohe, zapadne už začiatkom nautického súmraku asi trištvrte hodiny po Slnku. Jeho viditeľnosť sa zhoršuje, nakoľko 26. 10. je v konjunkcii so Slnkom a o deň skôr od nás aj najďalej (6,4354 AU). Po konjunkcii sa presunie na rannú oblohu a keďže geometrické podmienky sú dobré, jeho viditeľnosť sa zlepšuje. Na konci prvej novembrovej dekády je konci nautického súmraku vo výške 3° a aj v spoločnosti Venuše. Koncom novembra vychádza už počas astronomickej noci.

Problematické priblíženie k Merkúrovi 18. 10. je popísané vyššie, nevynikne ani jeho rande s Mesiacom o dva dni neskoršie. O to krajšie však bude raňajšie zoskupenie 17. 11. s Mesiacom a Venušou.

 

Jupiter
  východ západ
1. 10.  7:26 18:02
6. 10.  7:12 17:45
11. 10.  6:58 17:27
16. 10.  6:45 17:10
21. 10.  6:31 16:52
26. 10.  6:17 16:35
31. 10.  6:04 16:18
5. 11.  5:50 16:01
10. 11.  5:36 15:44
15. 11.  5:23 15:27
20. 11.  5:09 15:09
25. 11.  4:54 14:52
30. 11.  4:40 14:35
Saturn

(0,5 mag) je na večernej oblohe v Hadonosovi a od 19. 11. v Strelcovi. Jeho viditeľnosť sa kráti, na konci novembra zapadne koncom nautického súmraku. Medzi hviezdami sa pohybuje východne v hustých častiach Mliečnej cesty, uvidíme ho ako pokojne svietiaci žltkastý objekt. Pohľad ďalekohľadom ukáže systém jeho mohutných prstencov, ktoré sú široko roztvorené a vidíme ich zo severnej strany. V jeho blízkosti nájdeme aj jeho najväčší mesiac Titan (8,9 mag) a do 11 mag aj ďalšie tri (Dione, Rhea, Tethys). Japetus v novembri zoslabne pod 12 mag.

Konjunkcie s Mesiacom vo vzdialenosti vyše 2° nastanú 24. 10. a 21. 11. počas dňa alebo ešte pod obzorom. Večer už budú od seba teda ešte ďalej, no s kosákom Mesiaca aj tak potešia.

 

 

 

Saturn
  východ západ
1. 10.  12:10 20:39
6. 10.  11:52 20:20
11. 10.  11:34 20:02
16. 10.  11:16 19:44
21. 10.  10:58 19:26
26. 10.  10:40 19:08
31. 10.  10:23 18:50
5. 11.  10:05 18:32
10. 11.  9:48 18:14
15. 11.  9:31 17:57
20. 11.  9:14 17:39
25. 11.  8:56 17:22
30. 11.  8:39 17:04
Urán

(5,7 mag) je vo východnej časti Rýb a podmienky na jeho pozorovanie sú veľmi dobré, nakoľko 19. 10. je v opozícii a teda nad obzorom počas celej noci. Do konca novembra sa mierne zhoršia a zapadne 3,5 hodiny po polnoci. Keďže je na hranici na hranici viditeľnosti a na relatívne chudobnom hviezdnom pozadí, pokúsme sa ho nájsť aj bez ďalekohľadu. Bezpečne ho však zidentifikujeme už triédrom alebo malým ďalekohľadom. Výkonnejší prístroj nám ho ukáže ako malý modrastý kotúčik s priemerom 3,7´´.

Konjunkcie s Mesiacom nastanú 6. 10., 3. a 30. 11., no len vo vzdialenosti okolo 5° a pri veľkej fáze Mesiaca.

 

 

Urán
  východ západ
1. 10.  17:51 7:31
6. 10.  17:31 7:10
11. 10.  17:11 6:49
16. 10.  16:50 6:28
21. 10.  16:30 6:07
26. 10.  16:10 5:47
31. 10.  15:50 5:26
5. 11.  15:30 5:05
10. 11.  15:10 4:44
15. 11.  14:50 4:24
20. 11.  14:30 4:03
25. 11.  14:10 3:43
30. 11.  13:50 3:22
Neptún

(7,8 - 7,9 mag) je vo Vodnárovi, kulminuje vo večerných hodinách, do konca novembra sa jeho viditeľnosť skráti a zapadne už pred polnocou. Na jeho pozorovanie už potrebujeme aspoň triéder, nájdeme ho 0,5° južne od hviezdy λ Aqr (3,7 mag). Jeho pohyb medzi hviezdami sa spomaľuje, 22. 11. je v zastávke a začne sa pohybovať priamo (východne). Pri dostatočnom zväčšení ho uvidíme ako malinký kotúčik s priemerom 2,3´´. Konjunkcie s Mesiacom so zmenšujúcou sa fázou nastanú 3. a 31. 10. a 27. 11., nebudú však tesné, najvýhodnejšia je tá koncom októbra.

 


Neptún
  východ západ
1. 10.  16:25 3:24
6. 10.  16:06 3:03
11. 10.  15:46 2:43
16. 10.  15:26 2:22
21. 10.  15:06 2:02
26. 10.  14:46 1:43
31. 10.  14:26 1:23
5. 11.  14:07 1:02
10. 11.  13:47 0:42
15. 11.  13:28 0:22
20. 11.  13:08 0:03
25. 11.  12:48 23:40
30. 11.  12:28 23:20


ďalšie interaktívne stránky oblohy

Vaša obloha http://www.fourmilab.ch/yoursky/

interaktívna mapa oblohy  http://www.google.com/intl/cs/sky/



Animácie nočných svietiacich mrakov z 13.7. Nočné svietiace mraky sa objavujú blízko obdobia letných slnovratov, v zemepis. šírkach od 50-65. Na rozdiel od normálnych mrakov, ktoré sa vyskytujú v troposfére, tieto sú omnoho vyššie až 80-85km v mezosfére  a sú tvorené drobnými ľadovými časticami. Pozorovať sa dajú, keď je slnko  6-16 stupňov pod obzorom (okolo miestnej polnoci) a to od severozápadu až po severovýchod ale len v tomto období, pretože práve vtedy je v týchto oblastiach mezopauzy najnižšia teplota -130 st., čo je podmienka ich vzniku. Čiastočky ľadu tu vznikajú  vďaka  prenosu malého množstva vodnej pary z nižšej časti atmosféry a zároveň aj vzniku molekúl vody priamo v mezosfére - asi štiepením metánu slnečným žiarením. Presnejšie vysvetlenie zatiaľ neexistuje. V poslednom období sú častejšie  vďaka zmene klímy a aj nízkej slnečnej aktivite. Z polárnych oblastí hoci sú aj tam, nie sú viditeľné, pretože v tomto období je tam príliš veľa svetla..podrobnejšie v http://ukazy.astro.cz/nlc.php


Opozície Marsu - vzdialenosti sú v mil. km

13. 6.2001 28. 8.2003 7.11.2005 24.12.2007  29. 1.2010 3. 3.2012 8. 4.2014  22. 5.2016 27. 7.2018 14.10.2020  8.12.2022 16.1.2025  19. 2.2027
 68,1 55,5 70,3 88,6  99,2 100,7 92,8  76,2 57,5 62,7 82,2 96,3 101,4

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Predpokladom toho, aby ste vôbec niečo videli na oblohe je tmavá obloha, aj po skončení roku IYA je úsilie astronómov zamerané proti svetelnému znečisteniu, na Slovensku funguje stránka k  SVETELNÉMU ZNEČISTENIU. 3.12. 2010 bol vyhlásený Park tmavej oblohy v Poloninách.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

home späť na hlavnú stánku