Obloha (  december - január)  (Pavol Rapavý,  Hvezdáreň R.Sobota

 

 Všetky časové údaje sú v SEČ.

Pred nami je najchladnejšie obdobie roka, no zároveň aj najdlhšie noci. Planéty viditeľné bez ďalekohľadu sa presunú na rannú oblohu a médiá sa možno budú zase venovať supersplnom... Pozorovateľov, okrem iného, čakajú zaujímavé zákryty Regulusa a Antaresa Mesiacom. Kométa ASASSN je cirkumpolárna, nájdeme ju v blízkosti Polárky. Skvelé podmienky sú počas maxima Geminíd, ich materské teleso Phaeton bude blízko Zeme a tak nech nás nočný chlad neodradí.

  nočná obloha interaktívne  http://www.heavens-above.com/skychart.aspx?lat=0&lng=0&loc=Unspecified&alt=0&tz=UCT

 planéty, tabuľky východov a západov ( Pavol Rapavý)  Všetky časové údaje su v SEČ

Merkúr

je hneď na začiatku decembra na večernej oblohe, zapadne v polovici nautického súmraku ako objekt -0,1 mag. Podmienky jeho pozorovateľnosti sa však zhoršujú, 13. 12. je v dolnej konjunkcii a súčasne najbližšie k Zemi. Po konjunkcii sa presunie na rannú oblohu a možnosti jeho pozorovania sa rýchlo zlepšujú. Na prelome rokov je v najväčšej západnej elongácii (22,7°), vychádza už počas astronomického súmraku a teda pri jasnosti -0,3 mag by sme ho mali nájsť bez problémov. V ďalekohľade ho uvidíme vo fáze 0,6 a priemerom 7´´. Po elongácii sa jeho uhlová vzdialenosť od Slnka zmenšuje, jasnosť mierne rastie. Na svetlej oblohe sa začne strácať v polovici poslednej januárovej dekády. Bude mať -0,5 mag, uhlovú vzdialenosť od Slnka 15°, no geometrické podmienky sú nepriaznivé, vychádza len na začiatku občianskeho súmraku asi 0,5 h pred Slnkom.

Konjunkciu Merkúra (1,9 mag) so Saturnom (0,5 mag) 7. 12. sa môžeme pokúsiť nájsť len ďalekohľadom, nakoľko napadnú už koncom nautického súmraku. Výhodnejšie bude priblíženie týchto planét 13. 1. na rannej oblohe, vpravo vyššie bude aj ubúdajúci Mesiac a Jupiter s Marsom. O dva dni neskôr sa k obom planétam pridruží aj tenučký kosáčik Mesiaca a vytvoria, žiaľ na svetlej oblohe, pekný trojuholník. V triédri však tento pohľad iste poteší. Decembrové ranné rande Merkúra s Mesiacom pozorovateľné nebude, nakoľko fáza Merkúra bude 0,08 a jasnosť len 2,5 mag.

Merkúr
  východ západ
1. 12.  8:57 16:51
6. 12.  8:27 16:35
11. 12.  7:37 16:04
16. 12.  6:39 15:28
21. 12.  5:59 14:58
26. 12.  5:43 14:39
31. 12.  5:43 14:29
5. 1.  5:52 14:25
10. 1.  6:04 14:27
15. 1.  6:17 14:34
20. 1.  6:30 14:45
25. 1.  6:40 15:01
30. 1.  6:48 15:20
Venuša

(–3,9 mag) je na rannej oblohe len nízko nad obzorom. Viditeľnosť sa zhoršuje, uhlovo sa približuje k Slnku a 9. 1. je v hornej konjunkcii. Po nej sa presunie na večernú oblohu, no nájdeme ju snáď až na konci januára a aj to len krátko po západe Slnka. Dva dni po hornej konjunkcii je od nás najďalej (1,7111 AU), jej zdanlivý uhlový priemer bude necelých 10´´ a uhlová vzdialenosť od Slnka len 1°.

 

Venuša
  východ západ
1. 12.  6:19 15:21
6. 12.  6:33 15:19
11. 12.  6:47 15:20
16. 12.  6:59 15:22
21. 12.  7:11 15:26
26. 12.  7:20 15:33
31. 12.  7:28 15:41
5. 1.  7:34 15:50
10. 1.  7:37 16:02
15. 1.  7:39 16:14
20. 1.  7:39 16:28
25. 1.  7:38 16:42
30. 1.  7:35 16:57
Mars

(1,7 – 1,2 mag) sa presunie 21. 12. z Panny do Váh, uvidíme ho teda len ráno, no podmienky jeho pozorovateľnosti sa zlepšujú. Počas celého obdobia vychádza asi tri hodiny po polnoci, jeho jasnosť sa zvyšuje, nakoľko sa k nám priblíži z 2,2017 na 1,6823 AU. Svoju púť oblohou začne pri modrobielej Spike, kde vynikne jeho červenkastá farba, a skončí 10° od oranžového Antaresa. Jeho vlastný pohyb medzi hviezdami si všimneme začiatkom januára, keď sa bude presúvať 0,5° severne od α Lib (2,7 mag). Zdanlivý uhlový priemer neprekročí 6´´, čo je na pozorovanie jeho povrchových útvarov málo.

14. 12. ráno poteší pohľad na jeho priblíženie k Mesiacu aj za asistencie Jupitera a takéto, ešte fotogenickejšie, zoskupenie nás čaká 11. 1. V ďalekohľade tesnú konjunkciu si vychutnajme ďalekohľadom 7. 1., Mars a Jupiter bude na oblohe deliť len 0,2°.

 

Mars
  východ západ
1. 12.  3:09 13:56
6. 12.  3:06 13:43
11. 12.  3:04 13:30
16. 12.  3:01 13:17
21. 12.  2:59 13:04
26. 12.  2:56 12:51
31. 12.  2:54 12:39
5. 1.  2:51 12:27
10. 1.  2:48 12:15
15. 1.  2:45 12:04
20. 1.  2:42 11:52
25. 1.  2:39 11:42
30. 1.  2:36 11:31
Jupiter

(–1,7 až – 2,0 mag) je v Rybách a vzhľadom na svoju jasnosť bude ozdobou rannej oblohy, stane sa takmer neprehliadnuteľným objektom. Koncom januára vychádza už necelé dve hodiny po polnoci.

14. 12. je v konjunkcii s Mesiacom, no keďže táto nastáva pod obzorom, pozrime si ju aj o deň neskôr. Vhodnejšie podmienky sú pri ich priblížení 11. 1. a v blízkosti si všimnime aj slabší červenkastý Mars.

Už v triédri uvidíme jeho štyri najjasnejšie mesiace a v ďalekohľade pri dostatočnom zväčšení aj jeho mierne sploštený kotúčik s tmavými rovníkovými pásmi a stále slabnúcou Veľkou červenou škvrnou. Zdanlivý rovníkový uhlový priemer dosiahne koncom januára 36´´.

 

Jupiter
  východ západ
1. 12.  4:37 14:31
6. 12.  4:23 14:14
11. 12.  4:09 13:57
16. 12.  3:55 13:40
21. 12.  3:40 13:23
26. 12.  3:26 13:05
31. 12.  3:11 12:47
5. 1.  2:55 12:30
10. 1.  2:40 12:12
15. 1.  2:24 11:55
20. 1.  2:08 11:37
25. 1.  1:52 11:19
30. 1.  1:36 11:01
Saturn

(0,5 mag) v Strelcovi nájdeme na večernej oblohe nízko nad západným obzorom. Zapadne ešte pred koncom nautického  súmraku a v ďalších dňoch sa podmienky zhoršujú, uhlová vzdialenosť od Slnka sa zmenšuje, 21. 12. je v konjunkcii so Slnkom. Vtedy je od nás aj najďalej (11,0482 AU). Po konjunkcii sa presunie na rannú oblohu a na prelome rokov vychádza na začiatku občianskeho súmraku. Podmienky sa však zlepšujú a koncom januára vychádza už okolo 5. hodiny na konci astronomickej noci. Zaujme pokojným žltkastým svitom a v ďalekohľade aj jeho mohutnými prstencami, ktoré pozorujeme z ich severnej strany. Sú široko roztvorené, ich šírka presahuje 16´´ a tak sú viditeľné aj za severným okrajom Saturna. Za dobrých pozorovacích podmienok uvidíme aj tmavé Cassiniho delenie. V blízkosti Saturna nájdeme aj jeho najväčší mesiac Titan (8,9 mag) a do 11. mag je aj Dione, Rhea, Tethys. Na prelome rokov bude Saturn na pozadí otvorenej hviezdokopy M 21 (5,9 mag).

Tesnú konjunkciu Saturna s Merkúrom 13. 1. sme popísali vyššie a o dva dni sa k nim dostane aj Mesiac, no škoda, že to nebude trošku viac nad obzorom.

 

 

Saturn
  východ západ
1. 12.  8:36 17:01
6. 12.  8:19 16:43
11. 12.  8:02 16:26
16. 12.  7:45 16:09
21. 12.  7:28 15:52
26. 12.  7:11 15:35
31. 12.  6:53 15:18
5. 1.  6:36 15:01
10. 1.  6:19 14:43
15. 1.  6:02 14:26
20. 1.  5:45 14:09
25. 1.  5:27 13:52
30. 1.  5:10 13:35
Urán

(5,7 – 5,8 mag) nájdeme vo východnej časti Rýb, podmienky jeho pozorovateľnosti sú dobré, kulminuje v neskorších večerných hodinách. Jeho viditeľnosť sa mierne zhoršuje, koncom januára zapadne necelú hodinu pred polnocou. Jeho vlastný pohyb medzi hviezdami sa spomaľuje, 2. 1. je v zastávke a začne sa pohybovať v priamom smere. Pri dostatočne kľudnom ovzduší ho uvidíme ďalekohľadom ako malinký kotúčik s priemerom 3,5´´.

Konjunkcie s Mesiacom 27. 12. a 24. 1. sú len nevýrazné vo vzdialenosti okolo 5°.

 

 

 

Urán
  východ západ
1. 12.  13:46 3:18
6. 12.  13:26 2:58
11. 12.  13:06 2:37
16. 12.  12:46 2:17
21. 12.  12:26 1:58
26. 12.  12:07 1:38
31. 12.  11:47 1:18
5. 1.  11:28 0:58
10. 1.  11:08 0:39
15. 1.  10:48 0:19
20. 1.  10:28 23:56
25. 1.  10:09 23:37
30. 1.  9:50 23:18
Neptún

(7,9 mag) vo Vodnárovi je na večernej oblohe v prvej polovici noci, koncom januára zapadne už večer po 19. hodine. Na jeho identifikáciu medzi hviezdami už budeme potrebovať aspoň triéder, nájdeme ho v blízkosti λ Aqr (3,7 mag). Jeho uhlový priemer je 2´´.

Konjunkcie s Mesiacom 24. 12. a 20. 1. sú vo vzdialenosti 2°.

 

 


Neptún
  východ západ
1. 12.  12:24 23:16
6. 12.  12:05 22:56
11. 12.  11:46 22:37
16. 12.  11:26 22:17
21. 12.  11:06 21:59
26. 12.  10:47 21:40
31. 12.  10:27 21:20
5. 1.  10:08 21:01
10. 1.  9:49 20:42
15. 1.  9:29 20:23
20. 1.  9:10 20:04
25. 1.  8:50 19:46
30. 1.  8:31 19:27


ďalšie interaktívne stránky oblohy

Vaša obloha http://www.fourmilab.ch/yoursky/

interaktívna mapa oblohy  http://www.google.com/intl/cs/sky/



Animácie nočných svietiacich mrakov z 13.7. Nočné svietiace mraky sa objavujú blízko obdobia letných slnovratov, v zemepis. šírkach od 50-65. Na rozdiel od normálnych mrakov, ktoré sa vyskytujú v troposfére, tieto sú omnoho vyššie až 80-85km v mezosfére  a sú tvorené drobnými ľadovými časticami. Pozorovať sa dajú, keď je slnko  6-16 stupňov pod obzorom (okolo miestnej polnoci) a to od severozápadu až po severovýchod ale len v tomto období, pretože práve vtedy je v týchto oblastiach mezopauzy najnižšia teplota -130 st., čo je podmienka ich vzniku. Čiastočky ľadu tu vznikajú  vďaka  prenosu malého množstva vodnej pary z nižšej časti atmosféry a zároveň aj vzniku molekúl vody priamo v mezosfére - asi štiepením metánu slnečným žiarením. Presnejšie vysvetlenie zatiaľ neexistuje. V poslednom období sú častejšie  vďaka zmene klímy a aj nízkej slnečnej aktivite. Z polárnych oblastí hoci sú aj tam, nie sú viditeľné, pretože v tomto období je tam príliš veľa svetla..podrobnejšie v http://ukazy.astro.cz/nlc.php


Opozície Marsu - vzdialenosti sú v mil. km

13. 6.2001 28. 8.2003 7.11.2005 24.12.2007  29. 1.2010 3. 3.2012 8. 4.2014  22. 5.2016 27. 7.2018 14.10.2020  8.12.2022 16.1.2025  19. 2.2027
 68,1 55,5 70,3 88,6  99,2 100,7 92,8  76,2 57,5 62,7 82,2 96,3 101,4

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Predpokladom toho, aby ste vôbec niečo videli na oblohe je tmavá obloha, aj po skončení roku IYA je úsilie astronómov zamerané proti svetelnému znečisteniu, na Slovensku funguje stránka k  SVETELNÉMU ZNEČISTENIU. 3.12. 2010 bol vyhlásený Park tmavej oblohy v Poloninách.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

home späť na hlavnú stánku