Obloha ( február - marec)  (Pavol Rapavý,  Hvezdáreň R.Sobota

 Obloha v kalendári (február – ma

Všetky časové údaje sú v SEČ.

 

Pred nami je koniec zimy a pre mnohých dlhoočakávaná jar, noci sa nám skracujú. Merkúr má najlepšie ranné pozorovacie podmienky v tomto roku. Venuša bude znova dominovať večernej oblohe. V dobre polohe nájdeme aj Mars, Jupiter a Saturn. Za čiastočným zatmením do Antarktídy iste nepocestujeme, no čaká nás zákryt Aldebarana a začiatkom februára aj kométa v dosahu menších ďalekohľadov. Nevhodné obdobie je len pre meteorárov, ktorí si na vyššiu aktivitu budú musieť počkať až do aprílových Lyríd. A keď sa už budeme kochať krásami nočnej oblohy, pozrime sa aj na Krabiu hmlovinu, v ktorej práve pre 50. rokmi bol objavený prvý pulzar.

 

  nočná obloha interaktívne  http://www.heavens-above.com/skychart.aspx?lat=0&lng=0&loc=Unspecified&alt=0&tz=UCT

 planéty, tabuľky východov a západov ( Pavol Rapavý)  Všetky časové údaje su v SEČ

Merkúr

je začiatkom februára nepozorovateľný, vychádza len krátko pred Slnkom a 17. 2. je v hornej konjunkcii. Po nej sa presunie na večernú oblohu a podmienky na jeho pozorovanie sa zlepšujú. Na prelome mesiacov zapadne takmer hodinu po Slnku, bude mať -1,3 mag a jeho nájdenie nám uľahčí Venuša, od ktorej bude 2° západnejšie. Najbližšie k sebe budú tieto planéty 4. 3. a zvlášť pekný pohľad bude na ne triédrom alebo ďalekohľadom s veľkým zorným poľom. Najlepšie podmienky na pozorovanie nastanú v polovici marca, keď je Merkúr v najväčšej východnej elongácii a zapadne až koncom astronomického súmraku. Bude mať jasnosť -0,3 mag a spoločnosť mu bude robiť Venuša. Sú to najlepšie ranné pozorovacie podmienky Merkúra v tomto roku. V ďalekohľade ho uvidíme vo fáze 0,4 s priemerom kotúčika 7´´. 18. a 19. 3. sa k nim pridruží aj kosáčik Mesiaca. Po elongácii sa viditeľnosť už rýchlejšie zhoršuje nakoľko 1. 4. je v dolnej konjunkcii.

Tesná konjunkcia (0,4°) s Neptúnom pozorovateľná nebude, obe telesá budú len 7° od Slnka.

Merkúr
  východ západ
1.2. 6:51 15:29
6.2. 6:55 15:54
11.2. 6:58 16:21
16.2. 6:57 16:51
21.2. 6:55 17:24
26.2. 6:51 17:57
3.3. 6:45 18:31
8.3. 6:36 19:02
13.3. 6:24 19:24
18.3. 6:07 19:32
23.3. 5:47 19:20
28.3. 5:24 18:50
Venuša

(–3,9 mag) zapadne len krátko po Slnku, no jej viditeľnosť sa pomaly zlepšuje, koncom marca zapadne až v pokročilom astronomického súmraku. Vzhľadom na jej jasnosť ju však uvidíme už pred polovicou februára nízko nad juhozápadným obzorom. 16. 2. je v pomerne tesnej (1°)konjunkcii s Mesiacom, no len nízko nad obzorom. Lepšie podmienky budú až 18. 3., aj keď ich vzájomná vzdialenosť už bude väčšia.

Pekné rande s Merkúrom si dá 4. 3. a stretnutie si zopakujú 19. 3., aj keď už v úctivejšej vzdialenosti.

V ďalekohľade si môžeme pozrieť vzájomné priblíženie Venuše s Neptúnom 21. 2. a s Uránom 29. 3.

 

Venuša
  východ západ
1.2. 7:33 17:03
6.2. 7:28 17:18
11.2. 7:22 17:33
16.2. 7:15 17:48
21.2. 7:08 18:03
26.2. 7:00 18:17
3.3. 6:51 18:32
8.3. 6:43 18:47
13.3. 6:34 19:01
18.3. 6:25 19:16
23.3. 6:17 19:31
28.3. 6:09 19:45
Mars

(1,2 až 0,3 mag) je na rannej oblohe ako načervenkastý, pokojne svietiaci objekt, podmienky jeho pozorovateľnosti sa zlepšujú. Vychádza necelé dve hodiny po polnoci. Presunie sa zo Škorpióna cez Hadonosa až do Strelca, na tmavej oblohe bude na pozadí Mliečnej cesty. Začiatkom mesiaca je pod modrobielou hviezdou β Sco (2,6 mag) a tak pekne vynikne ich farebný kontrast.

Uhlovo sa od Slnka vzďaľuje a jeho jasnosť príjemne rastie, vzdialenosť od Zeme sa zmenší z 1,6711 na 1,0991 au a jeho zdanlivý uhlový priemer dosiahne 8,5´´. Na dobrých pozorovacích podmienok už budú pozorovateľné aj jeho albedové útvary a uvidíme ho v miernej fáze 0,9. Koncom druhej marcovej dekády sa bude presúvať medzi hmlovinami Trifid a Lagúna.

Konjunkcie s Mesiacom nastanú 9. 2. a 10. 3. a v oboch prípadoch bude na oblohe aj Jupiter a Saturn. K Saturnu sa bude postupne približovať a začiatkom apríla budú v konjunkcii.

Mars
  východ západ
1.2. 2:35 11:27
6.2. 2:31 11:16
11.2. 2:27 11:06
16.2. 2:23 10:57
21.2. 2:19 10:47
26.2. 2:14 10:38
3.3. 2:09 10:30
8.3. 2:04 10:21
13.3. 1:58 10:13
18.3. 1:52 10:05
23.3. 1:45 9:58
28.3. 1:37 9:50
Jupiter

(–2,0 až – 2,4 mag) vo Váhach vychádza po polnoci, koncom marca už pred 21. hodinou a bude teda skvelou ozdobou rannej oblohy. Priblíži sa k nám z 5,4967 na 4,6251 au, jeho zdanlivý rovníkový priemer dosiahne 42,6´´. Vlastný pohyb medzi hviezdami sa spomaľuje, 9. 3. je v zastávke a začne sa pohybovať spätne (západne). Na oblohe teda počas týchto dvoch mesiacov urobí malú slučku. Triédrom uvidíme jeho štyri najjasnejšie mesiace a v ďalekohľade mierne sploštený kotúčik s výraznými tmavšími rovníkovými pásmi, prípadne aj Veľkú červenú škvrnu.

Konjunkcie s Mesiacom si pozrime 8. 2. a 7. 3. a aj keď ich vzájomná vzdialenosť bude vyše 3° určite zaujmú.

Jupiter
  východ západ
1.2. 1:29 10:54
6.2. 1:12 10:35
11.2. 0:54 10:17
16.2. 0:36 9:58
21.2. 0:18 9:40
26.2. 23:56 9:21
3.3. 23:37 9:01
8.3. 23:17 8:42
13.3. 22:57 8:22
18.3. 22:37 8:02
23.3. 22:16 7:42
28.3. 21:55 7:22
Saturn

(0,6 – 0,5 mag) je v Strelcovi na pozadí najhustejších častí Mliečnej cesty. Vychádza ráno koncom astronomickej noci, no jeho viditeľnosť sa zlepšuje a koncom marca je už nad obzorom takmer v celej druhej polovici noci. Zaujme pokojným žltkastým svitom a v ďalekohľade uvidíme aj jeho širokoroztvorené prstence, ktoré pozorujeme zo severnej strany. Za dobrých podmienok si pozrime tmavé Cassiniho delenie prstenca a oblačné pásy v atmosfére. V blízkosti Saturna nájdeme aj jeho mesiac Titan (8,9 – 8,7 mag) a do 11 mag aj ďalšie tri (Dione, Rhea, Tethys). Jeho jasnosť rastie, priblíži sa k nám z 10,8319 na 9,9757 au a teda sa zväčší aj jeho rovníkový uhlový priemer na 16,7´´. Prstence budú mať šírku 38´´.

Konjunkcie s Mesiacom nastanú 11. 2. a 11. 3., budú pekným spestrením rannej oblohy.

 

 

 

 

Saturn
  východ západ
1.2. 5:03 13:28
6.2. 4:45 13:10
11.2. 4:27 12:53
16.2. 4:09 12:35
21.2. 3:52 12:17
26.2. 3:34 12:00
3.3. 3:15 11:42
8.3. 2:57 11:24
13.3. 2:38 11:05
18.3. 2:19 10:47
23.3. 2:01 10:28
28.3. 1:42 10:09
Urán

(5,8 – 5,9 mag) je na večernej oblohe vo východnej časti Rýb, zapadne hodinu pred polnocou. Podmienky sa do konca marca mierne zhoršia a zapadne už krátko po nautickom súmraku. V ďalekohľade ho uvidíme ako malinký, pokojne svietiaci kotúčik s priemerom 3,5´´. Zaujímavá bude jeho tesná konjunkcia s Venušou 29. 3. Najbližšie k sebe budú obe planéty síce pod obzorom, no ráno pred východom Slnka ich bude deliť len 14´ a tak sa zmestia spolu do zorného poľa ďalekohľadu.

 

 

Urán
  východ západ
1.2. 9:42 23:10
6.2. 9:23 22:51
11.2. 9:03 22:32
16.2. 8:44 22:14
21.2. 8:24 21:55
26.2. 8:05 21:37
3.3. 7:46 21:19
8.3. 7:27 21:00
13.3. 7:08 20:41
18.3. 6:48 20:23
23.3. 6:29 20:05
28.3. 6:10 19:47
Neptún

(8,0 mag) vo Vodnárovi bude pozorovateľný začiatkom februára na večernej oblohe a postupne sa začne strácať na svetlej oblohe, nakoľko je 4. 3. v konjunkcii so Slnkom. Deň po konjunkcii je od nás najďalej (30,9349 au). Po konjunkcii sa presunie na rannú oblohu, no geometrické podmienky nie sú výhodné a tak aj koncom marca vychádza len koncom nautického súmraku.

21. 2. je v konjunkcii s Venušou, no len v uhlovej vzdialenosti 10° od Slnka a teda na svetlej večernej oblohe.

 


Neptún
  východ západ
1.2. 8:23 19:20
6.2. 8:04 19:01
11.2. 7:45 18:42
16.2. 7:25 18:23
21.2. 7:06 18:05
26.2. 6:46 17:46
3.3. 6:27 17:28
8.3. 6:08 17:09
13.3. 5:49 16:50
18.3. 5:30 16:31
23.3. 5:10 16:13
28.3. 4:51 15:54


ďalšie interaktívne stránky oblohy

Vaša obloha http://www.fourmilab.ch/yoursky/

interaktívna mapa oblohy  http://www.google.com/intl/cs/sky/



Animácie nočných svietiacich mrakov z 13.7. Nočné svietiace mraky sa objavujú blízko obdobia letných slnovratov, v zemepis. šírkach od 50-65. Na rozdiel od normálnych mrakov, ktoré sa vyskytujú v troposfére, tieto sú omnoho vyššie až 80-85km v mezosfére  a sú tvorené drobnými ľadovými časticami. Pozorovať sa dajú, keď je slnko  6-16 stupňov pod obzorom (okolo miestnej polnoci) a to od severozápadu až po severovýchod ale len v tomto období, pretože práve vtedy je v týchto oblastiach mezopauzy najnižšia teplota -130 st., čo je podmienka ich vzniku. Čiastočky ľadu tu vznikajú  vďaka  prenosu malého množstva vodnej pary z nižšej časti atmosféry a zároveň aj vzniku molekúl vody priamo v mezosfére - asi štiepením metánu slnečným žiarením. Presnejšie vysvetlenie zatiaľ neexistuje. V poslednom období sú častejšie  vďaka zmene klímy a aj nízkej slnečnej aktivite. Z polárnych oblastí hoci sú aj tam, nie sú viditeľné, pretože v tomto období je tam príliš veľa svetla..podrobnejšie v http://ukazy.astro.cz/nlc.php


Opozície Marsu - vzdialenosti sú v mil. km

13. 6.2001 28. 8.2003 7.11.2005 24.12.2007  29. 1.2010 3. 3.2012 8. 4.2014  22. 5.2016 27. 7.2018 14.10.2020  8.12.2022 16.1.2025  19. 2.2027
 68,1 55,5 70,3 88,6  99,2 100,7 92,8  76,2 57,5 62,7 82,2 96,3 101,4

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Predpokladom toho, aby ste vôbec niečo videli na oblohe je tmavá obloha, aj po skončení roku IYA je úsilie astronómov zamerané proti svetelnému znečisteniu, na Slovensku funguje stránka k  SVETELNÉMU ZNEČISTENIU. 3.12. 2010 bol vyhlásený Park tmavej oblohy v Poloninách.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

home späť na hlavnú stánku