Ľubo Urbančok z Číny za úplným zatmením Slnka (22.7.2009)


Deň odchodu

Ráno po nádhernom prebudení sa som sa vybral na električku, ktorá ma mala odviesť smerom k ďalším kolegom, ktorí nás mali zobrať na letisko. Avšak po pomýlení si smeru električky som si pekne skomplikoval cestu, keďže ma zaviezla asi 40 minút opačným smerom. Nevyhol som sa ani kontrole revízorom, ktorý ma upozornil na to, aby som si zakúpil lístok na batožinu. Nakoniec som sa vrátil ešte kúsok električkou a uprostred rozbitého Račianskeho mýta ma vyzdvihla časť našej expedície a úspešne sme sa vydali s meškaním na letisko. Na letisko sme prišli okolo 9:45 a po zistení si miesta check-inu,  sme sa bez problémov zbavili veľkej batožiny.

Zjavne Rusom nevadila ani mierna nadváha našej batožiny a osvedčilo sa to, že mi dosiaľ nikdy ešte nekontrolovali ani príručnú batožinu. Bez problémov sa dostávame až do lietadla, kam nás odviezol autobus. Odlietame a čoskoro sa už kocháme pohľadom na Bratislavu zo vzduchu a obdivujeme rôzne typy oblačnosti. Po 3 hodinách pristávame na Šeremetievovom letisku v Moskve. Po dôkladnej prehliadke ruského typu sa vydávame hľadať miesto odletu nášho lietadla do Pekingu. Nedarí sa nám. Miesto obvyklej tabule, kde sú všetky odlety, nenachádzame nič. Nakoniec nájdeme 2 televízory, z ktorých funguje len 1, kde sú zobrazené odlety a miesto nášho odletu. Na moskovskom letisku sa nachádza len niekoľko barov, reštaurácií. Zvyčajne sa cítim dobre počas čakania na letisku, ale tu nič. Buď sú isté veci príliš lacné, alebo naopak- príliš drahé. Pre porovnanie- poľovnícky ďalekohľad, ktorý u náš kúpite za 800 Sk, tu kúpite za 8 000 Sk.

 

Na viedenskom letisku Fero Erben dokumentuje každý môj krok počas naše expedície. Aeroflot- Ruská letecká spoločnosť. Mladá letuška nás poučuje o bezpečnosti na lietadle. Matriošky na  letisku- počas astronomickej expedície sme natrafili na astronomické ceny Čas si krátili hraním človeče nezlob se... Duty Free Moscow.- veľká časť letiska je v rekonšrukcii, možno aj stánky pribudnú.

 Po dlhom čakaní, na najotrasnejšom letisku, aké som kedy videl, ktoré si niektorí krátili hraním Človeče nezlob se. .. a ja som sa na letisko zlobil, keďže bolo iné, než som bol zvyknutý,  sme asi po 6 hodinách nastúpili na palubu lietadla Boeing 767. Ďalšie prekvapenie... Zjavne sa nejednalo o najnovšie lietadlo a na rozdiel od iných interkontinentálnych letov, ktoré som zažil, nemal každý z nás vlastný monitor s možnosťou výberu filmu na pozeranie a pod., ale bolo vybavené napr. projektorom, ktorý počas letu na stenu premietal našu aktuálnu polohu.

Veľmi pekne boli z lietadla pozorovateľné lokálne búrky. V niektorých mrakoch sa blýskalo ako na diskotéke.

Duty free moscow 2- a čosi predsa len tam bolo na tom letisku. Pohľad na jazerá na ruskej Sibíri s prichádzajucim súmrakom Svitanie pokračuje, prvé lúče Slnka Čínske pohoria Prvé pohľady na vychádzajúce Slnko

Po večeri ( Aeroflot v tomto prekvapil, jedlo v ich lietadlách je veľmi hojné) a prelete nad Sibírou sme po krátkej noci obdivovali nádherný východ Slnka. Zažil som ich už niekoľko, ale tento bol asi najkrajší, pretože bol spestrený zaujímavou oblačnosťou. Postupne sme po prelete  prelietali nad Mongolskom, až sme sa dostali do územia Číny.

Prílet do Číny.

Po prebratí sa po 1 hodinovom spánku v lietadle, som sa zobudil a dostal akurát raňajky. Z lietadla sa naskytal nádherný pohľad na čínske pohoria a vrchy. Krátko pred pristávaním v Pekingu sa naskytol aj parádny pohľad na čínsky múr. Po pristásme všetci museli čakať v lietadle. Do lietadla nabehli mladé dievčiny, ktoré nám na mieste, za pár sekúnd odmerali teplotu. Museli sme vypísať formulár, že kde sme sa nachádzali predošlých 7 dní pred našou cestou, a či sme nemali príznaky nejakej chrípky. Taktiež bolo potrebné popísať podrobne miestá pobytu našej cesty a pod. Po odovzdaní papierov a pasovej kontrole a kontrole víz sa hladko dostávame k našej batožine. Pred letiskom som chytil malý mikrobus, ktorý celú našu 6 člennú expedíciu hladko po ukázaní mena hotelu zobral za hodinku do nášho hotela. Za taxík sme dali spolu asi 350 juanov, čo je asi v pohode cena. Po príchode do hotela sme sa ubytovali do pohodlných klimatizovaných izieb. Teplota vonku bola okolo 40 stupňov, bolo veľmi dusno a smrad. No a ešte vec, čo nás vítala od letiska. Smog. Čosi neskutočné. Kto si myslel, že vie z Európy čo je smog, je na obrovskom omyle. Čosi neopísateľné. Budovy sa nám skrývali v smogu, ako keď máme u nás hmlu.

Po pristátí v Pekingu- letisko

Peking, kráľovná bicyklov

Samé bicykle Ruch križovatky Smeti nikoho nevyrušujú v tom smrade

Po krátkom ubytovaní sa sme sa vybrali do mesta. Smrad, dusno pokračovalo. No a najmä teplo a smog. Cestou sme sa prešli čímsi na spôsob malého trhu až sme sa dostali do miestneho supermarketu, ktorý sa nachádzal na 3 poschodiach.  Bola to zaujímavá skúsenosť. Coca-cola asi 0,5 Eur v prepočte. Na druhom poschodí sa nachádzalo kadejaké mäso a ja som bezmála hodil tyčku. Smrad príšerný. Zrejme počnúc psím mäsom tam bolo všetko možné.

Po krátkom nákupe a obhliadke spomínaného supermarketu sa vyberáme ďalej po meste. Obrovské križovatky, množstvo bicyklov. Zrejme Číňania majú semafory len ako formalitu a chodia v pohode cez cestu hocikedy. Zaujímavé je, že sú tu asi 1m široké jazdné pruhy, vyhradené pre cyklistov. Vraj Peking, ako som sa neskôr dozvedel, je kráľovstvom bicyklov. Mnohé pripomína vlaňajšie olympijské hry. Ľudia, miestni predavači i iní, nosia tričká s anglicko-čínskym nápisom - One world, one dream (Jeden svet, jeden sen). 

Po prechádzke sa rozhodujeme dať si večeru v pravej čínskej reštaurácií. Objednávame si na základe obrázkov asi 10 rôznych jedál. Na obrázkoch vyzerali byť porcie malé. Obsluha sa zrejme na nás dobre zabavila. Nakoniec nám doniesli mäso a rôzne jedlá. Do piecky, uprostred nášho stola, umiestnili oheň, otvorili komín a pred nami nám pripravili jedlo. Pochutnávali sme si na chobotnici a iných morských príšerách a rôznych typoch mäsa (netuším akých. Pýtali sa ma, či som jedol už psie mäso- je to možné). Za celú večeru sme zaplatili asi 30 Eur. Mali sme plný obrovský stôl jedla a dosť ho tam aj ostalo.
Príprava večere v miestnej reštaurácií Pohľad na reštauráciu s domorodcami z vonka Degustácia čínskej kuchyne bola dokonalá. Priam až stačila, avšak to som netušil, že môj žalúdok sa veľmi ľahko prepne do úsporného režimu.

 Po večeri sme už išli do hotela. Cestou nás ešte zarazilo Slnko. Nachádzalo sa vo výške 20 stupňov nad obzorom, avšak vyzeralo, ako keď u nás vychádza, ba dokonca ešte slabšie. Bolo slabšie dokonca ako mesiac v splne,  takže si viete predstaviť intenzitu smogu.

Dosť bolo vzrušenia. Som unavený. Počas toho, ako sa mi kopírujú fotky po nevyhnutnej sprche zaspávam, vyčerpaný z cesty a plný nových skúseností a zážitkov.

1 deň v Číne, 15.7.

Hneď po prílete som nám zarezervoval tour na Čínsky múr, asi najzaujímavejšiu vec, ktorú Peking ponúka (stála pôvodne 240 Juanov, ale po zjednaní ceny nás vyšla 220 Juanov na osobu). Pôvodne sa naša cesta mala začať o 8:00 ráno, avšak večer o 11 dostali do druhej izby telefonát, že bude o 7 ráno. Ani sme sa nestihli naraňajkovať ( z neskoršej skúsenosti musím skonštatovať, že o nič sme neprišli) a už sme sedeli v aute s anglickou sprievodkyňou, ktoré s nami smerovalo k asi 75 km vzdialenému Čínskemu múru. Mrzel ma akurát stav počasia,  resp. stav vzduchu všade množstvo smogu a ani 75 km od nášho hotela, nachádzajúceho sa 5 min pešo od zakázaného mesta, to nebolo vôbec lepšie. Kým sme sa my nachádzali na jednej časti Čínskeho múru, druhá časť, ktorá bola od nás vzdialená sa ponárala v smogu. Naše rozčuľovanie kvôli neskoršiemu príchodu sa však ukázalo ako zbytočné. Tým, že sme došli zavčasu ráno na múr, sme boli v obrovskej výhode. Nebolo tam ešte veľa ľudí. Pri našom odchode sa to tam hemžilo Číňanmi ako mravcami. Vraj túto časť múra navštívi denne viac ako 20 000 turistov. Od roku 1986 je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Rozložil som statív a fotil som a fotil som... Snažil som sa za tie 2 hodiny vyprodukovať čo najrozumnejšie fotky. Tým pádom, som sa s množstvom techniky nedostal až na samotný kopec, ale čo som prešiel, mi bohate stačilo. Myslel som si, že mám dobrú kondíciu, aj som ju mal, ale večera z predošlého dňa sa v tej horúčave skoro ocitla ako pamiatka na čínskom múre. Veľa nechýbalo. Viezli sme sa desiati v malom mikrobuse. Spoločnosť nám robil ešte jeden austrálčan a jeden mladý párik z Fínska. Po skončení našej obhliadky Čínskeho múru, nás zaviezli do ďalšej časti Pekingu.

 Viete si predstaviť, keď toto obrovské mesto s asi 17,5 miliónmi obyvateľov sa rozprestiera na veľkosti asi 16 000 km2, teda asi 1/3 Slovenska. Bolo postavené presne tak, že sa nachádza mimo ničivých živlov akými sú napríklad zemetrasenia, ktoré sú tu veľmi neobvyklé a nezvyčajné. Samotný názov Beijing znamená Bei - Sever - jing- hlavné mesto- teda hlavné mesto severu. Keďže Čína a samotný Peking, sú veľmi priemyselné miesta, ďalšie naše zastávky sa týkali priemyslu. Konkrétne sme navštívili výrobňu šperkov a hodvábu. Typicky, čínsky, všade sa na vás snažia niečo našiť a samozrejme všade zjednáte. Nakoniec vám spokojný obchodník predá tovar a vidíte, aký je šťastný, určite na vás dobre totiž zarobil. V prvom rade, netreba byť na nich mäkký a treba byť neodbytný, keď odídete bez nákupu, oni za vami pribehnú.

Vo výrobni šperkov som si mohol na vlastnú kožu hneď vyskúšať, ako takéto zjednávanie funguje. Som sa snažil zjednať cenu glóbusu, čo je vyskladaný z minerálov z asi 1500 Eur na 1200 Eur a išlo to hladko. Tak a vidíte, vitajte v Číne. Nakoniec som kúpil dve čajové-šálkové sady za výhodnú cenu. Zaujímavosťou je, že v tejto obrovskej predajni a výrobni šperkov boli vyrobené aj olympijské medajly na LOH v Beijingu 2008.

Ďalšia zastávka bola zasa výrobňa hodvábnych vecí. Tá sa nachádza pri olympijskej dedine a zároveň neďaleko štadióna Vtáčie hniezdo, ktoré slúžilo o.i. pri otváracom ceremoniály LOH 2008. Tu sme videli ako sa postupne z priadky stáva hotový hodváb a hotový výrobok napríklad hodvábny vankúš. Ceny boli fantastické, ale nemohli sme si dovoliť hneď prvý deň nakupovať toľko vecí. Za jeden pohodlný veľký vankúš, odsatý od vzduchu, aby sa ľahko previezol v lietadle (premyslené, že ? ) po vás chceli asi 20 Eur.

Nakoniec som kúpil nádhernú ručne maľovanpú hodvábnu šatku za bezkonkurenčnú cenu. ( už som pomaly ako tie televízne reklamy :) )

Nasa citytour pokračovala. Čoskoro sme sa ocitli v predajni čaju, kde nás čakalo  ochutnávanie čajov a samozrejme čo iné lákavé ponuky. A aby sa nám dobre oddýchlo, zakončili sme deň masážou nôh. Už som hovoril, čert nech je v tom, keď nám niečo nechcú predať... No a čert v tom bol. Čírou náhodou sa tam nachádzali lekári z Nepálu, ktorý mne a Marošovi ponúkli na chudnutie jedinečný olej. No uznajte. Pekne som ich poslal do teplých krajov, veď účinnejšie chudnutie ako pobyt v Číne, teda stravovanie sa tunajším jedlom nepoznám. Smelo si človek povie, tento týždeň som už jedol.

Tento vyčerpávajúci deň som nakoniec zakončil  kráľovským spôsobom... Kráľovsky som zaspal v kráľovskej posteli, vyhotovenej z kráľovského hodvábu a prebudil som sa o 2 v noci, aby som pokračoval v písaní tohoto denníka a upravovaní a spracovávaní fotiek.

2. deň v Číne

Denník a fotky som spracovával až do 6 hodiny ráno. O 4, keď začínalo svitať sa k hučaniu klimatizácie niečo pridalo, no netušil som, že čo to môže byť. Po vykuknutí z okna som zistil, že sa spustil lejak. Keďže mi škvŕkalo v bruchu a do raňajok ostávala ešte hodinka, nakoniec som si zdriemol a o 2 hodiny sa s Ferom Erbenom vybral na raňajky ( tie isté ako predošlé dni,  nič jedlé poriadne okrem melóna). Po raňajkách sme sa vrátili do izby a zadriemali sme. Poobede o 2 sa vyberáme do Strateného mesta, aj napriek lejaku. Hneď vedľa hotela si kupujem pršiplášť. Pokúšam sa zjednávať, no je to nevyhnutná vec, takže za 3 eurá beriem kvalitný (prší plášť), ktorý ma zachová nakoniec celý deň suchého. Prichádzame do Strateného mesta, prehliadame si ho z vonku, prechádzame okolo rieky. Ako vidíme, pre Číňanov je to zvláštnosť, pretože ani zlé počasie ich neodradí od jeho návštevy. Po obhliadke sa vraciame späť k jednej z brán a kupujeme si lístok a vstupujeme do záhrad s nádhernými budovami. Stále leje. Na foťák nasadzujem prevažne širokáč a fotím si krajinu, dážď i ľudí. Nakoniec, keď sa mi asi po 3 hodinách krajina zunuje, lebo sa mi to všetko zdá byť na jedno kopyto, opúšťame brány Strateného mesta a vyberáme sa k východu. Tam zastihneme cyklistu, ktorý nám núka možnosť zviesť sa na bicykli.


Dnes v noci európskeho času budú môcť obyvatelia v juhovýchodnej polovici Ázie a v západnej časti Tichého oceánu  pozorovať pozdĺž úzkeho pásu  úplné zatmenie Slnka. ( zač.úpl. 2:53, koniec úpl. 6:18 LSEČ). Toto úplné zatmenie  je najdlhším pozorovateľným zatmením Slnka v 21. storočí s trvaním asi 6 minút a 39 sekúnd, pričom teoretická hranica najdlhšieho možného zatmenia je 7 minút a 30 sekúnd. Toto zatmenie sa zrejme zaradí v prípade jasnej oblohy do histórie aj ako zatmenie, ktoré videlo najviac ľudí v histórii, keďže prechádza husto obývanými oblasťami Číny. Tu prechádza cez druhé najobývanejšie mesto v tejto krajine Shanghai, v ktorom ho bude môcť pozorovať viac ako 20 miliónov obyvateľov.

Úplné zatmenie Slnka, je výnimočný úkaz, ktorý nastáva len raz za dlhšiu dobu. Môže k nemu dôjsť pri vhodnej konštelácii Zeme, Mesiaca a Slnka, pri čom Mesiac zakrýva pre pozorovateľa na Zemi Slnko. Tento úkaz je o to vzácnejší, že pri ňom môžeme pozorovať časť slnečnej atmosféry, takzvanú slnečnú korónu, ktorá je pozorovateľná len počas úplného zatmenia. Je to teda jedinečná možnosť pre vedcov ako skúmať túto časť atmosféry našej materskej hviezdy.

Slovenská slnečná fyzika sa radí medzi svetové špičky, čo sa týka výskumu slnečnej koróny a slnečných zatmení. Z tohoto dôvodu sa na pozorovanie vypravila expedícia Dr. Vojtecha Rušina z Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied v Tatranskej Lomnici na Maršalove ostrovy. Do Shanghaia sa vypravili členovia Slovenského zväzu astronómov amatérov, študent Ľubomír Urbančok a František Erben. Títo naši astronómovia sa  vydali na  expedíciu, alebo skôr na túto riskantnú lotériu zväčša na vlastné náklady. Necelý deň pred zatmením je predpoveď počasia veľmi zlá pre okolie Shanghaia. Stovkám astronómov ostáva len nádej. Keď to nevyjde, tak ďalšiu možnosť majú 11.7.2010 v oblasti Čile.

Na Slovensku budeme môcť pozorovať najbližšie čiastočné zatmenie Slnka 4.1.2011, na úplné zatmenie Slnka si musíme na Slovensku počkať do 7.10.2135.


Počasie na zatmenie žiaľ v Číne nevyšlo...