Dolinský o výpravách v Antarktíde z príležitosti IYPE

9.12. na Hvezdárni večer začalo prednáškové turné Mgr. Petra Dolinského http://dudoulety.szm.sk/dolina.htm v našom okrese. Expedície do Antarktídy boli poučnou i zábavnou bodkou za Medzinárodným rokom planéty Zem i akciami LPP 044-07. Rozprávanie o meraní magnetického poľa Zeme malo  aj veľký ľudský i zábavný rozmer....dole aspoň kúsok z prednášky, spomínanie na Antarktídu s diapozitívami (vpravo dvaja Petrovia tu a tam...)
A nižšie pokračovanie v Gymnáziách v R.Sobote a Hnúšti 10.12.

 


Na prvú expedíciu s Japoncami v Amundsenovom zálive,  doviezol vrtuľník všetko, vrátane búdy, ktorá musela odolávať veľkým víchriciam, bola ukotvená oceľovými lanami. Privítali ich miestni "obyvatelia" tučniaci, na obr. akoby tancovali,   radi sa fotili, boli veľmi zvedaví, nebojácni podobne ako tulene, víchrovníky boli naopak útočné, keď chránili svoje mladé, ale našiel sa medzi nimi aj priateľ Jaša, ktorý sa nechal kŕmiť aj z ruky a dokonca džentlmensky nosil potravu aj svojej partnerke.

 

 

 

Počas meraní museli pravidelne dvíhať káble, aby im neprimrzli, na ľadových poliach zažil aj nebezpečný pád do trhliny aj výbuch benzínového záchoda, ktorý zabezpečoval, aby tam nenechali žiadne znečistenie. Pri mapovaní magnetického poľa zisťovali aj skladbu hornín zberom vzoriek navŕtaním kameňa a vylomením valčeka horniny. Stretli sa aj so zaujímavými horninami ako granát, nie však v takej kryštalickej podobe ako český. (obr. s okuliarmi). Magnetitové horniny, ktoré tam našli, mali vek okolo 3 miliárd rokov a boli dôkazom existencie magnetocitlivých baktérií, ktoré ich zhromažďovali vo svojom tele. Zaujímavým experimentom bolo aj sledovanie zvetrávania na kockách hornín, pri každej návšteve počas desiatok rokov premerali úbytok, najviac zvetrané sú v druhom rade vápence. Počas meraní museli robiť aj opravy na denné variácie magnetického poľa, ktoré boli veľmi veľké, na aké u nás nie sme zvyknutí, takže Peter len neveriacky pozeral na meracie prístroje. Na vlastné oči videl ako nabité častice slnečného vetra indukujú svojím pohybom zmeny poľa...To, že také veľké zmeny sú aj zdravotne nebezpečné ( najmä pre srdciarov), sa vie dávno a aj Peter musel pred expedíciou absolvovať množstvo vyšetrení...a to veru najblišží lekár bol stovky km a ešte len ak by bolo počasie na lietanie..Toto všetko človeku prechádza hlavou, keď je odkázaný sám na seba...

 

Pri druhej expedícii na ostrove Winter Island na Ukrajinskej základni (Akademik Vernadskij), kde mali už kompletné vybavenie,  bolo aj múzeum Wordie House, na obr. v ňom sedí Peter pri krbe, na tejto stanici bola objavená aj ozónová diera. Jej nebezpečenstvo zakúsili aj Peter, keď si zabudol chrániť uši a počas jedného poobedia mu zhoreli tak, že chrasty dlho vyzerali ako nezahojiteľné. Na kontinente boli aj akési záchranné búdy pre tých, ktorí by sa nestihli vrátiť s minimom na prežitie, kekse, benzín...Aj 50 ročné kekse boli vhodné na zjedenie a nič im nebolo... Všade tučniaky, tie nemali problém so znečisťovaním prostredia, zážitky z dlhých dní, slnko len hodinu pred polnocou stále svietilo, ľadovce vysoké ako päťposchodové budovy, z ktorých trčí len asi 1 desatina na vodou, ľadovcové jazyky, morény a  jaskyne (jedna na obr.).....aspoň malá ukážka z asi 350 diapozitívov.

 10.12. na Gymnáziu v Rimavskej Sobote prednáška zaujala asi 80 študentov ale i učiteľov, ktoré mali voľnú hodinu, aj prstom po mape si to žiaci prešli s ním, nečakaný darček v podobe tučniaka potešil a ešte spoločná fotka na pamiatku  s najväčšími nadšencami aj s pani učiteľkou Balciarovou a napokon úplne záverečná beseda...

V Hnúšti ho privítali tiež srdečne, nielen preto, že bol kolegom ich rodáka RNDr. Túnyiho, ktorého návšteva  bola ešte v čerstvej pamäti a ktorý ako bývalý riaditeľ Geofyz. ústavu SAV, mal tiež zásluhu na tom, že sa Peter dostal do Antarktídy. Prednáška tiež zaujala i pobavila rovnako deti i učiteľov.