Denník Ľuba Urbančoka z Chile

zo študijného pobytu na Európskych južných observatóriách (cena  za prácu, prezentovanú na 19. EU Contest for Young Scientists in Valencia )



28.3. pred odchodom s TV Markiza na Hvezdárni v Rim. Sobote

 

Milí Priatelia !

 Pomaly prichádza deň "D" a ja o trošku viac ako 48 hodín odletím z medzinárodného letiska vo Viedni (29.3 o 19:30 SEČ cez letisko Bajaras Madrid (29.3 o 23:30 SEČ) na Európske južné observatórium do Chile ( predpokladaný príchod do hlavného mesta Santiago de Chile - 9:00 MČ- 16:00 LSEČ). Touto mojou správou si vás dovoľujem invitovať na webové stránky mojej súkromnej pozorovateľne www.astrosid.szm.sk kde sa bude nachádzať elektronický denník ako i denne aktualizovaná fotogaléria. Po mojom návrate na Slovensko potom predpokladám vydanie DVD s fotografiami z Chile z návštevy La Silla a Cerro Paranal. Ak by ste niektorí nevedeli kam idem, keďže toto pozvanie adresujem aj "neastronómom) môžete si to pozrieť na www.eso.org . Podľa toho čo sa mi dostalo do uší budem mať tú česť byť druhým zo Slovenska kto na tom dele nazývanom Very large telescope (priemer hlavného zrkadla 8,5m) bude pozorovať. Srdečne vás všetkých pozdravujem, a spomeňte si občas na mňa !

 -- Ľubomír Urbančok,SAO Observatory SID, SID 303, SLOVAKIA

http://www.astrosid.szm.sk/


29.3.2008
Všetko je prichystané, bolo toho príliš veľa. Redaktorka a kameraman z Markízy ma počas natáčania úplne vyšťavili a tak som mal kopec roboty na celú noc. Práve (2:45 ráno) som ako tak hotový a idem si trošku pospať. Ráno vyrážame na aute do Bratislavy a Viedne a večer odlietam z Vienna International airport. Presnejší harmonogram letu:
Traveller
URBANCOK/LUBOMIR MR

Date From/To Vendor Depart/Arrive Class/Type Status
29/03/2008 <#air2> VIE - MAD IB 3575 19:25 - 22:20 Economy/N OK
29/03/2008 <#air3> MAD - SCL LA 705 23:55 - 08:40 +1 Economy/N OK
06/04/2008 <#air4> SCL - MAD LA 704 18:45 - 14:00 +1 Economy/N OK
07/04/2008 <#air5> MAD - VIE IB 3572 15:35 - 18:20 Economy/N OK

Tak asi toľko na úvod nášho denníčka. Ozvem sa ak sa bude dať v nedeľu niekedy večer nášho času aj s prvými fotografiami.
Všetkých vás pozdravujem,
Ľubo= dobri deň ( na vysvetlenie: dobrí deň je žartovná prezývka, nie je to hrúbka )


29.3.2008

Po dni, strávenom v Bratislave,  sa poobede presúvame na Schwechat. Cestou som si ešte pofotil veterné mlyny. Okolo 15:30 prichádzame na letisko, kde aj večeriame. Okolo 17:30 si idem vybrať lístky, odovzdávam batožinu. Menšie - väčšie rozrušenie spôsobila žena, ktorá odpadla pri checkovaní a ako som zistil neskôr letela s nami do Madridu. Do Madridu letíme spoločnosťou IBERIA lietadlo Boeing MD88. Na moje nervy nám nedávajú ani jesť, ani piť. Síce si môžeme niečo na jedenie a pitie zakúpiť, peniaze som si však nechal v úložnom priestore pre ručnú batožinu v kabáte a tak sa rozhodnem vydržať a nekomplikovať si život v tesnom priestore. Po prílete do Madridu som si myslel, že si kúpim pitie a jedenie, ale hneď som zistil, že gate odkiaľ odlietam je ďaleko 22 minút. Tak som rýchlo utekal, keďže už bolo 22:45 a odlietal som okolo 23:55. Prv som išiel metrom a potom bola pasová kontrola. Po pasovej kontrole dlhé peškovanie a už sa púšťalo do lietadla spoločnosti LA let 705 (AIRBUS 340-300). Tak som aspoň stihol rýchlo WC. Bol som ohromený luxusom, aj keď trošku sklamaný miestom - nebolo pri okne. Lietadlo nakoniec vyrazilo s meškaním o 00:15.

Ako som si všimol, veľké lietadlá sa vznášajú ľahšie a ľahšie sa odlepia od zeme. Konečne nám dali v lietadle jesť a piť, pustil som si z interaktívneho monitora hudbu, zakryl sa a zaspal. Občas som sa zobudil. Prv to bolo najmä kvôli horúčave. Vždy, keď som sa zobudil som skontroloval, že kde sa nachádzame. Až keď som vstal okolo 8:30 SEČ, som si uvedomil, že horúčava bola spôsobená (?) preletom cez rovník. Keď som sa zobudil, pomaly vychádzalo Slnko.

Urobil som si pri jednom človeku, ktorý sedel pri okne fotku súmraku s lietadlom a Venušou. Neskôr až po prílet do Chile som si fotil z okna ďalšieho spolucestujúceho – Holanďana obchodujúceho s kvetmi. Celý čas ako trvá tento neskutočne dlhý, 15 hodinový, let sa cítim akoby som chodil do Chile minimálne 1x do mesiaca a ako by to všetko bolo samozrejmé. Je mi jasné, že po vysokej škole chcem aby to bola naozajstná skutočnosť. Po prílete do Santiaga si beriem veci a utekám von z lietadla. Pár fotiek lietadla a utekám pre batožinu. Prv trebalo vystáť asi 20 minút v rade pre pasovú kontrolu. Ešte v lietadle si každý pasažier vyplnil papiere s otázkami ohľadom pobytu a toho čo prinášate do krajiny.

Boli to tri papiere. Dva malé a jeden veľký. Na pasovej kontrole ich opečiatkovali aj s mojim pasom. Jeden z dvoch malých formulárov ostal pri pasovej kontrole. Potom som si mohol ísť zobrať batožinu, ktorá bola na počudovanie v poriadku. Odchádzajúc s batožinou mi na batožinovej nálepke zakryl moje meno policajt a spýtal sa na moje meno. Batožinu bolo znovu potrebné dať na kontrolu cez RTG prístroj. Tam sa odovzdá ten veľký formulár. Tretí, posledný malý formulár, čo nám ostane si je potrebné starostlivo uschovať a odovzdať pri konci nášho pobytu v Chile, ktorý nesmie trvať bez víz dlhšie ako 90 dní. Keď sa nám podarí tento formulár stratiť, počítajme s pokutou. Na letisku som asi po 15 minútach stretol taxikára s logom ESO. Mňa a akéhosi pána bral na ulicu, kde sa nachádza ESO guesthouse. Jeho bral do akéhosi bytu a mňa do ESO guesthouse. Za dverami je fontána a záhrada s palmami a inými stromami. Naskytli sa mi problémy s PC a nakoniec som ukotvil v izbe technika VLT a ostatných mašín v Chile. Bol veľmi milý. Pochádza a býva v Mníchove a ženu má z Maďarska. Dokonca sme sa o. i. aj maďarsky porozprávali. Taktiež som sa zoznámil s jedným astronómom z Holandska. O 13:00 bol veľkolepý a veľmi luxusný obed... Zelenina nastrúhaná na tanieri, cestoviny, zákusok.... k tomu rôzne vína a rôzne druhy vôd. Po obede som urobil pár fotiek guesthouse a o 15:30 som sa vybral s jedným kolegom na „citytour“. Mali sme šoféra (viezol nás dodávkou) a veľmi milého sprievodcu menom Viktório. Pred prehliadkou sme si ešte zamenili eurá na pesos a kolega si skúšal vybrať peniaze z bankomatu. Hoci mal VISU a bola na bankomate nakreslená VISA karta, zobralo mu ju až v tretej banke. Boli sme v prezidentskom paláci, na hlavnom námestí plnom chudobných ľudí a v katedrále kde práve biskup Santiago de Chile celebroval svätú omšu sviatku nedele Božieho Milosrdenstva, ktorá je okrem Poľska aj v Chile veľkým sviatkom. Po vyfotení si biskupa i katedrály sme sa pobrali na kopec vypínajúci sa nad mestom do výšky 1 km (mesto má okolo 400 m.n.m.). Bolo to čosi fascinujúce. Okolo kopca sa rozpínalo 6 miliónové Santiago. Mohli ste vidieť od najchudobnejších búd až po najluxusnejšie mrakodrapy v pozadí sa vypínajúcimi Andami všetko.

Na vrchole kopca sa vypínala socha svätej Lucie, po ktorej je kopec pomenovaný. Na kopci som nakúpil akési darčeky, zjedol typické Chilské jedlo podobné našej žemli - kebabu. Samozrejme som fotil a fotil... Nakoniec vznikla krásna fotka,  dievčaťa pozerajúceho sa na západ Slnka nad mestom. Cestou z kopca sme ešte zastali na jednom parkovisku, kde som si pokecal s jedným fotografom. Taktiež sme stretli Ferari, ktoré som si dokázal len s problémami, ako-tak odfotiť, pretože som mal nasadené na objektíve filtre na krajinu. Po návrate do guesthouse nás čakala večera. Polievka, pagáče, zemiaky s kuraťom v takej zaujímavej ale veľmi chutnej omáčke a akási malinová pena s jahodami... Tak a teraz sedím unavený v posteli a zajtra ma čaká hodina letu na La Silla....

Andy, Venušu z lietadla,  moje bydlisko a Santiago.. sa da aj nazväčšovať.

.

     

31.3.2008  Ráno som vstal o 6:30 a bola skutočne tma. V Santiagu je problém zobudiť sa zavčasu na východ Slnka, pretože celé mesto je zastavané obrovskými budovami a obkolesené obrovskými pohoriami Ánd. Po raňajkách prišiel pre mňa a ďalších dvoch astronómov taxík. Ráno sme sa rútili Santiagom uprostred rannej špičky po trojprúdových diaľniciach na letisko.Keď sme si prevzali lístky a odovzdali batožinu, sme išli čakať na boarding.Tam nám ohlásili, že náše lietadlo odíde až neskôr. Môj nový veľmi dobrý priateľ- technik na ESO z Mníchova mi povedal, že je to dosť časté a že raz už čakal aj 7 hodín na let. Ako som sa už neskôr dozvedel, je to spôsobené hmlou v La Serena zapríčinenou Tichým oceánom. Po 2 hodinách sa konečne začal boarding a my sme išli do lietadla na necelú hodinu trvajúci let. Na letisku v La Serena ma čakal ESO guestguider. Hneď sme išli na La Sillu na aute. Cesta trvala 2 hodiny. Pred La Sillou asi 35 km je vrátnica, kde sa striktne konrolujú prichádzajúci,  hocikto sa nemôže dnu dostať, pre bežné návštevy je voľná sobota počas dňa. Nikto iný sa na observatórium nedostane, tobôž nie na noc. Na La Sille som sa ubytoval a išiel som hneď do control room všetkých funkčných teleskopov. Zo 14 kupôl sa používajú v súčasnosti 4. Ostatné sú vraj staré. Niektoré ďalekohľady ESO už darovalo rôznym organizáciám, univerzitám. V riadiacom centre som sa zoznámil s Ivom , astronómom z Talianska, ktorý je Chief astronomer na La Sille,avšak sa presúva na Paranal. Po krátkom rozhovore sa ma spýtal, či nemám záujem urobiť si nejaké spektrum na NTT alebo ešte lepšie na 3.6mďalekohľade. Nakoniec to skončilo tak, že objekty o ktoré som mal ja záujem, boli buď za horizontom, buď z toho dôvodu, že zapadli, alebo, že boli veľmi severne.

Najprv som navštívil 3.6m ďalekohľad, ktorý ma najväčšiu kupolu na La Silla. Po návšteve tohoto ďalekohľadu som si odfotil 15m švédsky rádiový teleskop a išli sme na večeru. Musím hneď podotknúť, že na La Sille sú skvelí kuchári a človek si môže zajesť čokoľvek,  čo ho napadne. Počnúc zmrzlinou, až po rôzne druhy ovocia a šalátov. Celá jedáleň je dekorovaná taniermi s nápismi La Silla, s podnosmi s týmito nápismi atd... Po večeri sme sa vrátili do riadiaceho centra. NTT mal poruchu, ktorá trvala až do rána. Po tom, čo urobili na 2.2m ďalekohľade flatfieldy, som sa pobral do jeho kupoly, aby som si urobil nejaké fotky tohto gigantu. Gigantu ani nie preto, že je to veľký ďalekohľad, ale preto, že má super veľkú CCD kameru - chip v CCD kamere. Pomaly sa stmievalo a ja som fotil a fotil... Keď sa zotmelo, tak som si pofotil Eta Carinae, Južný kríž, Veľký Magelanov mrak a ďalšie objekty. Neskôr som si nafotil aj odraz mliečnej cesty v rádioteleskope. Okolo 2 sme išli na nočnú večeru. Po večeri som sa vrátil do riadiaceho centra, kde som prv sledoval snímania optického dosvitu GRB a nad ránom som si aspoň nasnímal na NTT,  keď sa už odstránila porucha,  jednu galaxiu. Keď už začínalo svitať, tak som sa pobral von a prichystal sa na východ slnka. Bol som posledný v histórií,  kto robil v súčasnej zostave na NTT fotku...Pretože sa tam už montuje nová aparatúra a bola to jej posledná noc.

Po východe slnka som pešo vrátil do La Silla hotel a okolo 10 som išiel raňajkovať ovocie. Pred obedom som si pospal aspoň pol hodinu. O 13 sme išli na obed a po obede sme ešte išli k NTT. Urobil som nejaké fotky a už sme sa vracali späť do La Serena. Cestou sme ešte občas zastali a ja som si urobil obrázok hôr a Tichého oceánu. Večer, keď sme prileteli späť do Santiaga,  nás čakal na letisku taxík, ktorý nás zobral do guesthouse. Hneď som išiel do svojej novej izby (bežne sa tu izba pre hostí strieda) a hneď som si ľahol a zaspal.

 Foto je v galérii už aj z La Silla...> viac foto  (Modrá vidliaca montáže je 3.6m,  Červená je 2.2m ) 4.4. boli pridané ďalšie fotky.

2.4.2008 Tento deň bol v znamení voľného dňa. Voľného tým, že som nikde nelietal a nikde som neponocoval počas pozorovania. Keďže na La Silla som si doprial len pol hodiny spánku, využil som tento deň aj na spanie. Do postele som sa pobral večer o 11 a vstával som ráno o 10. Na recepcii mi oznámili, že telefonovala Laura Ventura (komunikoval som s ňou ohľadom mojich špeciálnych požiadaviek na moju cestu) z kancelárií ESO v mestskej časti Vitacura (najluxusnejšia časť Santiaga). Pýtala sa , že či by mohla so mnou hovoriť, no ja som ešte spal. Keď som vstal, zavolali jej znovu a dohodli sme sa, že poobede prídem okolo 3 PM na návštevu kancelárií. Nasledoval obed, po ktorom prišiel po mňa taxík a išiel som do kancerárií ESO. Stretol som sa tu znovu s Oliverom Enoughtom ako i generálnym riaditeľom observatórií ESO v Chile ( až neskôr som sa dozvedel o koho sa jedná - stretol som ho hneď po mojom prílete do Chile - išli sme spoločným taxíkom). Po pár minútovom čakaní po mňa prišla Laura, ktorá ma prv odviedla do jej kancelárie. Tam som sa stretol s mojou dobrou internetovou známosťou - Valentinou Rodriguez. Bol som veľmi prekvapený, keďže aj ju som stretol hneď po mojom prílete na letisku, ale ani jeden sme nevedeli o druhom, že to je on. V kancelárií som obdržal menšie suveníry (väčšie som si vypýtal sám :)). Hneď ma zaujala slnečná clona a po lepšom obozretí som zistil, že pochádza z mojej number one značky - Canon. Laura vytiahla brašňu s Canon EOS 1D Mark III. Vymenil som si svoju pamäťovú kartu a začal som fotiť s mojou veľkou láskou v podobe Mark III. Prv sme si obzreli kancelárske priestory a som spomenul Laure, či nepozná nejakého českého astronóma na ESO meno Standa Šteffl. A ona hneď vedela o koho sa jedná ( ESO má asi 550 zamestnancov). Boli sme ešte v budove pre príjem dát z rádioteleskopov. Tam som sa stretol s pánom Westom (bývalým riaditeľom Gemini South - niekoľko mesiacov pracuje v ESO). Veľmi srdečne mi aj on dal vizitku dúfajúc, že sa sem vrátim v budúcnosti ako pracovník ESO. Po návšteve pána Westa sme sa vrátili do kancelárie Laury, kde mi podarovala 16 asi meter dlhých plagátov z ESO a najmä z VLT. Asi hodinu som si pohovoril s pánom Štefflom, ktorý tiež vyjadril nádej, že počas svojho vysokoškolského štúdia budem môcť chodiť pozorovať na ESO, čo je veľmi inšpirujúce. Večer okolo 7PM som sa po niekoľkohodinovej návšteve kancelárií ESO sa vrátil z Vitacury do ESO guesthouse. Po večeri s mojím novým kamarátom Johnym z Max Planck Institute fur physik sme si dali čosi na pitie a nejakú bábovku pri ktorej sme sa dohodli na spolupráci pri pozorovaní objavených, ale ešte nepublikovaných objavov exoplanét. Taktiež mi sľúbil pomoc prí získaní peňazí z Nemecka na novú CCD kameru s pointačným chipom. Okolo 11 sme sa pobrali spať, keďže Johny išiel pozorovať na La Sillu na 3.6 a ja som ešte oveľa skôr, krátko po 5 spolu s dvoma technikmi, ktorý súrne prileteli z Garchingu na opravu ďalekohľadu Antu sme išli na Paranal.


3.4.2008 Ráno som vstal o 4:30 po 3 hodinách spánku. Zbalil som si všetky veci a odišiel som raňajkovať. Dal som si niekoľko sandvichov a najmä kvalitnú juhoamerickú kávu (zrnká kávy sa drvia pri varení - nie sú uz zdrvené)
.Pár minút po tom ako sme doraňajkovali pre nás prišiel taxík a spolu s niekoľkými ďalšími technikmi nás zobral na letisko. Všetko na letisku prebehlo v poriadku. Nastúpili sme do lietadla a nič... Kapitán čosi hovoril po španielsky. Na to sa spýtal náš priateľ technik letušky, čo sa deje. Vraj počítačová porucha. Vraj o 10 minút vzlietneme....A prešlo 10, 20, 30, 40 minút a stále nič.... Nakoniec nás poslali do ďalšieho lietadla. Počas cesty na odlet sme prešli vedľa Airbusu A 380.... Som neveril vlastným očiam. AIRBUS A 380... Nenapadlo nás ani jedného, že ho tak skoro v najbližších rokoch uvidíme. Veď sme si ešte s Johnym robili srandu koľko stoja letenky a koľko by museli astronómovia zo svojho biedneho 5-6 000 Eur platu šporiť na letenku. Do Antofagasty sme prileteli o 2,5 hodiny neskôr. Po príchode na letisko som si išiel zobrať batožinu, keď som si všimol paparazzov s veľkými objektívmi. Spýtal som sa španielskej taxikárky, čo sa deje a ona mi povedala, že James Bond je práve tu. Vrátil som sa ku oknu kde bol bodyguard a hovoril mi len jediné: No foto! Keď odišiel som vytiahol svoj Canon 40D nasadil na neho 135mm Jupiter a usmievajúc sa na paparazzov ktorý ho nevideli som si Jamesa Bonda v šiltovke ESO, akú som dostal aj ja odfotil. Keď sme boli všetci ok a všetci tchnici poobdivovali môj úlovok sme sa pobrali na Paranal. Cesta trvala 3 hodiny. Po príchode na Paranal sme prešli cez veľkú bránu a skontrolovali nám zariadením podobným ako na letisku batožinu. Dostali sme chipové karty pre vstup do zariadení, k strave ako i k ďalekohľadom. Po stretnutí sa s mojím guiderom som sa ubytoval a išiel obedovať. Po obede sme sa vybrali z luxusného hotela pre astronómov za 12 miliónov EUR vedľa ktorého je kvôli náročným podmienkam pre zamestnancov aj poliklinika (Paranal je najsuchšie miesto na Zemi, kde je 350 nocí do roka jasno a dážď je tu raz za niekoľko rokov- nadmorská výška je taktiež veľká- 2600m) na vrchol Paranalu – k ďalekohľadom VLT. Hneď som sa zvítal s astronómami a technikmi a vybral sa do kupoly ďalekohľadu Antu ( UT1). Ďalekohľady majú svoje mená – Antu, Kuyen, Melipal a Yepun- z indiánskeho jazyka (viac na www.eso.org ) . Po návšeteve sme išli von a čakali.... Skoro som sa rozplakal... Prichádzal dážď... Slnko zapadalo, dážď sa blížil. Nafotil som si západ slnka, stretol svojich priateľov – študentov Phd z ESO guesthouse v Santiagu... Po západe Slnka kvôli stavu počasia ostali kupoly zatvorené. Išli sme na večeru. Pred naším odchodom som na jednom z asi 150 monitorov v riadiacom centre uvidel na snímke zo širokouhlej komory hviezdy a mliečnu cestu. Moja nádej stúpala... neustále som opakoval.... I hope! Išli sme na večeru a keď sme sa za svetla parkovacích svetiel auta vracali k VLT ( nikde na ESO observatóriách sa po súmraku nesmú používať iné svetlá a okná na hoteli majú veľké závesy) sme videli krásnu, čím ďalej tým čistejšiu oblohu. Keď som vystúpil, som bol ohromený gigantickými kupolami, ktoré už boli otvorené. Pobrali sme sa do riadiacej budovy do riadiacej miestnosti. Tu som sa zoznámil, ešte poobede s bulharským astronómom Valentinom Ivanovom a on ma skamarátil s mladými astronómkami – Karlou Gill z Portugalska a s Lise Christensen z Dánska. Neskôr som bol s prestávkami celú noc s Lisou pri Melipale, kde som si mohol vyskúšať riadenie VLT, nastavovanie parametrov ako i ďalšie záľudnosti a mohol som kontrolovať chod jedného z VLT na asi 20 monitoroch. V noci som si okrem klasických vecí južnej oblohy pofotil aj Lase z ďalekohľadu Yepun pomocou ktorého sa nastavovala optika, ktorá bola nedávno pokovená ( VLT sa pokovujú každý rok). Na konci noci som išiel von, nafotil si východ Slnka, zatváranie kupoly Antuho, ako i jeho uloženie do „pokoja“ po pozorovaní.

4.4.2008 Po krátkom spánku sme sa s mojim guiderom naobedovali. Po obede sme sa vybrali späť k VLT, kde som si ešte pozrel zvnútra kupolu Yepunu. Tu som mohol vidieť napríklad zostavu Simfoni z ktorej sa krásne vyparoval kvapalný dusík. Ešte som sa vonku krátko pofotil a sme sa už poberali späť do Antofagasty. Cestou sme čosi ešte zjedli a zastavili sa pri krásnom skalnom útese pri Tichom oceáne. Akurát zapadalo Slnko, takže to bolo neskutočne nádherné. Boli sme tu len krátko, no pobrali sme sa ďalej a ešte krátko pred príchodom na letisko sme navštívili malý „pamätník“ pripomínajúci prechádzajúci obratník raka. Na letisku som sa s ťažkým srdcom rozlúčil s mojím dobrým, novým priateľom Josém. Ešťe mi na záver povenoval krásny pulóver ESO – La Silla... Čakajúc na Boarding sa postupne stmievalo a ja som si od nudy zapol MP3 s pesničkami Karola Gotta a Lucie Bílej... A zvonky štestí zneli aj mne. Že som dokázal dostať sa na najšpičkovejšie miesto oblasti môjho záujmu na svete a že sa venujem takej fantastickej veci. Slzu šťastia v očiach zastavil len pohľad do budúcnosti... Že sa sem určite vrátim o pár rokov a už sa nebudem musieť lúčiť a hovoriť slová „ I would like to say good bye“. Dostal som inšpiráciu... Bol to neskutočný pocit. Uvedomil som si, že sa nemusím starať o svojich učiteľov i niektorých ostatných, ktorí mi moju cestu sem iba zťažovali, no ja som sa prebil. Prebil som sa, lebo som sa prebiť chcel, ako mi hovorí od malička M.R.Štefánik, no vtedy som ešťe netušil, čo pre mňa toto Motto bude znamenať....
Tak a tu sa skončilo moje putovanie za astronómiou v najdlhšej krajine južnej Ameriky. V Chile. Tu som si splnil svoj astronomický sen a začal čakať a pracovať na splnení svojho profesionálneho sna. Po návrate do Santiaga ma ešte čakalo niekoľko dní strávených turistikou, fotením a spoznávaním... Som rád, že som mohol napríklad navštíviť dom Pabla Nerudu – držiteľa Nobelovej ceny za literatúru. Počas rozprávania o ňom ma tešila myšlienka, že svoj najvýznamnejší krok života aj
on urobil v 18 rokoch života... Asi môžem smelo povedať, že to bolo tak aj u mňa...

Ak sa vám môj denník z Chile páčil a dal vám niečo pre Vás
,  napíšte mi,  budem veľmi rád. Môj mail je lubophoto (at) gmail.com

Ešte rozhovor po návrate pre ENSAV http://www.en.sav.sk/index.php?issue_id=6&article_id=&section_id=38&doc=38