Ľubo Urbančok z Atlanty

 reprezentácia na  Intel ISEF 2008, ATLANTA - GEORGIA, USA



Veľtrh Intel - ISEF (International Science and Engineering Fair) je jedným z najväčších podujatí v oblasti vedy a techniky na svete, kde sa majú možnosť prezentovať mladí vedci, technici či vynálezcovia. Cesta do Atlanty  viedla cez úspech na Festivale vedy a techniky, ktorý organizuje AMAVET – Asociácia pre mládež, vedu a techniku.

Skoro ráno 10.5. (zhodou okolností to bol Deň astronómie v USA) sme sa všetci štyria súťažiaci aj s učiteľským doprovodom   stretli v Bratislave. Po tom, čo som nám  vybavil letenky, lebo  učiteľky  nevedeli  po anglicky, sme sa vybrali na cestu za „veľkú mláku“. Do Atlanty sme prileteli trocha záhadným spôsobom cez Viedeň,  Londýn a Chicago... najlacnejšou kategóriou triedy Economy - v nej sa pripočíta  na míľovú kartu len 10 percent preletených míľ.

             Po príchode do Atlanty sme sa ubytovali v hoteli v centre mesta. Ráno, prvé ráno nášho pobytu v USA – bola to súčasne nedeľa Zoslania Ducha svätého,  sme sa vybrali do vymretej Atlanty na prechádzku... Hľadali sme niečo na jedenie. Na naše prekvapenie -  žiaden McDonald - neskôr sme zistili, že ich „centrum“ bolo opačným smerom. Tak sme sa dosť draho (za veľa peňazí málo muziky) naraňajkovali pri World of Coca - Cola... Potom sme sa ešte kúsok poprechádzali a naďabili na našu radosť na katolícky kostol, kde sme sa zúčastnili na veľmi zaujímavej svätej omši...

Po omši sme sa vrátili do hotela a išli sme nainštalovať postery. Nasledovali formality, kontrola, či náš poster nemá náhodou o 1cm viac, alebo či tam nie je názov vašej krajiny, ktorý americkí porotcovia hneď pri oceňovaní aj tak vedeli, o čom som sa aj sám presvedčil.... V pondelok a utorok sa vlastne nič z pohľadu súťaže nedialo... Zážitkom však bolo stretnutie s držiteľmi Nobelovej ceny, ako napríklad Leon M. Lederman - držiteľ Nobelovej ceny za fyziku v roku 1988, či Robert Curl za svoj prínos v oblasti chémie, či Jocelyn Bell, významná astrofyzička (matka pulzaru ), ktorá spolu s Hewishom objavila prvý pulzar.  V stredu nás od rána až do večera čakalo hodnotenie, bolo nás asi 1500 súťažiacich, mladých fyzikov, matematikov, biológov a astronómov z 53 krajín  a asi 1000  porotcov.  Mňa osobne navštívilo 8 porotcov – fyzici, ale aj astronómovia.... Vedľa spolusúťažiaceho Newyorkčana však bolo čosi medzi 30 - 40 porotcov. Nemal som z toho žiaden extra pocit, skôr som cítil, že nie som Američan a že o ocenení môžem len snívať... Prvý porotca, ktorý ku mne prišiel ma zaskočil svojou „američtinou“ a takmer som mu nič nerozumel. Akurát toľko, že bol na Slovensku. Trošku si nechal porozprávať o projekte a odišiel... Bol som úplne mimo. Ani ma nenechal dohovoriť. Ako mi odľahlo,  keď sa neskôr vrátil, aby  si skutočne vypočul moje rozprávanie. Ospravedlňoval som sa mu, že rýchla američtina mi robí problémy, avšak on vtipne poznamenal, že vraj učí študentov rýchlo počúvať. Neskôr ku mne prišli ešte dve spomenutia hodné osoby. Jedným z nich bol letec US Army – staviteľ družice SWIFT  a druhým Angličan bývajúci na Havajských ostrovoch a pracujúci na Keckových ďalekohľadoch, ktorý poznal aj J. Pittichovú, ktorá v súčasnosti učí na Havajskej univerzite astronómiu. Je to dobrý vzor toho, ako skvelo naša astronómka zviditeľňuje slovenskú astronómiu na jednom z najšpičkovejších astronomických inštitúcií sveta. Po skončení náročného dňa sme sa všetci pobrali na hotel a s Viki sme sa oproti hotelu v centre mesta vybrali na večeru.
Ďalší deň sme sa venovali od 10. - 14 verejnosti a študentom prevažne z okolia Atlanty. Veľmi napínavá bola diskusia medzi mnou a istým chlapíkom v trvaní 1 hodiny... Nakoniec sa predstavil, že je z NASA a dal mi vizitku, s tým, že som ho presvedčil, že ja som mal pravdu a že sa mu po návrate domov mám ozvať. Poobede sme mali naplánovaný výlet do Nature History Museum, ale žiaľ lialo a lialo... Aspoň som si vyskúšal svoj nový Canon aj na daždi.

Štvrtok večer prebehlo vyhodnotenie ocenení inštitúcií a piatok ráno udeľovanie hlavných cien... Už som bol pripravený odísť do fotopredajne kúpiť si nový objektív, keď som zrazu započul svoje meno...4. miesto (s finančnou odmenou 500 $). Neveril som vlastným ušiam ...Tak som sa potešil, že som uspel na mieste, kde je veľmi ťažké sa prebiť Európanovi. Umiestnili sa len 6 Európania a v histórii slovenskej účasti, som bol prvý Slovák. Predsa len neboli márne slová M. R. Štefánika, ktorými sa už dlhé roky riadim: „ Ja sa prebijem, lebo sa prebiť chcem“ a netreba to vzdať ani po dlhšom čase, ale vydržať až do konca... Bola  s nami Viktória, nielen skutočne ale aj symbolicky...
Intel ISEF 2008 v Atlante znamenal pre nás okrem súťaže a stretnutia s nobelistami aj pekný výlet, mnohým Atlanta pravdepodobne pripomína olympiádu, my sme na prechádzkach tiež narážali na pamätníky... Zaujímavý bol pohľad na televíziu CNN v noci i cez deň s fontánou, zažili sme peknú oceánografickú expozíciu...Bolo to veľa podnetov a pre niektorých aj prvá skúsenosť s americkým kontinentom,  ako i nie príliš šťastná  so slovenskými organizátormi. Každá  skúsenosť vás však niekam posunie a ja tú svoju budem spracovávať ešte dlho...

 

Viac foto ešte pribudne....

 váš Ľubo (alias Dobrí Deň)